Blog

Zlatý vek mafie (D. Dán - Korene zla)

14.10.2017 15:58

S kolegyňou, ktorá so mnou zdieľa záľubu v kriminálnom žánri, si sem-tam podebatujeme aj o tvorbe Dominika Dána. A zatiaľ čo ona má radšej príbehy z aktuálnejších čias, mňa dokážu viac vtiahnuť prípady zo staršej éry. Predošlý román Smrť na druhom brehu radím medzi autorove najvydarenejšie, preto ma veľmi potešila informácia o tom, že Korene zla naň (ne)priamo nadväzujú.  Príbeh sa odohráva v roku 1994, teda krátko po rozdelení republiky, kedy demokracia ešte len nachádzala svoj význam a privatizácia priala rozmachu pokútnych živlov. Každý si chcel uchmatnúť kúsok z koláča a neraz sa pritom rôzne skupiny neštítili ani dôraznejších presviedčacích metód. Korene zla, ako už je zvykom, ponúkajú aj vyšetrovanie samostatného prípadu, takže čitatelia, ktorí nečítali minulú knihu, môžu po nich siahnuť bez obáv. 

"Namieril jej na čelo a vystrelil. Guľa veľkého kalibru s vysokou kinetickou energiou prerazila Nine čelovú kosť a kožu vtiahla za sebou. Na čele ostala iba malá dierka. Pokračovala mozgom ako teplý nôž maslom a s plnou razanciou vyletela cez záhlavovú kosť. Pri vstupe do čela sa mierne deformovala, pri výstupe z hlavy trhala o to viac tkaniva. Kým sa Nine podlomili kolená, na policiach za ňou sa rozprskol mozog, kosti, koža a krv."

Po vyriešení prípadu mŕtvoly na opačnom brehu Dunaja kolektív "stoštyridsaťjednotky" ani na chvíľu nezaháľa. Čaká ich totiž ďalšie zamotané vyšetrovanie. V sexshope je zastrelená mladá predavačka, a navyše dcéra kolegu, ktorý si len tak-tak zachováva chladnú hlavu. Nina bola všeobecne obľúbená, študovala v poslednom ročníku vysokej školy a podľa všetkého nemala žiadnych nepriateľov. Zdá sa, akoby sa detektívi nemali čoho chytiť, ale ich systematická a mravenčia práca predsa len začne prinášať ovocie. Popri tom sa znovu vynárajú aj Krauzovi kamaráti zo sídliska ako pripomienka detstva. Nie z každého však vyrástol zásadový človek, a tak musia niekdajšie vzťahy ustúpiť krutej realite. Mafiáni v Našom Meste nespia a využijú každú príležitosť, ako sa obohatiť na úkor iných a dať zároveň všetkým najavo, kto je nekorunovaným kráľom nočného života. Lenže ani ich bezbrehé vyčíňanie nemôže pokračovať donekonečna a zviera zahnané do kúta sa môže prejaviť ako veľmi nebezpečný súper...

"Pásky na koberce vyrábali mimoriadne pevné, to hej, Ernest mal smolu, ich kvalitu spoznal až v takejto nezávideniahodnej situácii. Prestávali ho bolieť členky. Stehná trpeli nenormálne, Ernest nechápal, ako mohol Kristus v podobnej polohe vydržať až do pichnutia do boku. Poloha pokrčených kolien sa stávala mučivou iba hore, členky prilepené o kmeň už necítil. Zlé znamenie. V medicíne sa veľmi nevyznal, no bolo mu jasné, že ak prestane cítiť spodok nôh, niečo nie je v poriadku. Musi zabrať, musí si švihnúť, inak tu skape!"

Korene zla sa trafili do čierneho. Téma vzrastajúceho podsvetia a zasadenie deja do minulých dekád autorovi svedčia. Mám dojem, že Dominik Dán zažíva svoju renesanciu, čo je pri úctyhodnom počte kníh viac než vítané. Páči sa mi, ako sa spočiatku príbeh tvári ako bežná procedurálka, ale popri tom sa "nevinne" tiahnu aj ďalšie námety v podobe náhleho milionára Ernesta a podnikateľa v pohostinstve Miroslava. Práve na nich autor výborne (a najmä desivo) ukazuje, kam až siahala moc mafiánov a aké praktiky využívali, aby dosiahli svoje. Tomu zodpovedá aj vhodne zvolený názov. Korene zla sú obrazné, ale pritom presné.  Avizovaný nový román Cigaretka na dva ťahy, ktorý sa na pulty kníhkupectiev dostane v tradičnom predvianočnom čase, má pokračovať v nastolenej téme i období. Ja osobne sa z toho teším a verím, že Dominik Dán si udrží latku kvality rovnako vysoko.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

M. Baloghová - Darujem ti úsvit

09.10.2017 17:04

Myslel som si, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ vydá ďalší diel série, ktorá začala predošlým románom Láska bez citu, ale namiesto toho ponúka čitateľom samostatnú knihu Darujem ti úsvit. Tá tiež patrí k starším kúskom z pera Mary Baloghovej, ale nič to nemení na tom, že aj vyše dvadsať rokov od prvého vydania si zachovávajú typický štýl obľúbenej autorky. Viac ako dobrodružstvo a nečakané zvraty sa dajú očakávať dve odlišné, ale vzájomne sa dopĺňajúce povahy, ktoré sa musia vyrovnať s minulosťou i sami so sebou. Napätie tak plynie skôr zo slovných prestreliek a z vnútorných poryvov vedúcich k trápeniu, ale aj postupnému "vyliečeniu". Zaujímavé je, že hrdinovia nevstupujú do príbehu ako životom ostrieľané postavy, ale nachádzajú sa tesne na prahu dospelosti...

"Mal sedemnásť rokov, bol to už mladý muž, nie chlapec, za akého ho pôvodne považovala. Okrem učiteľa tanca v škole bol prvým mužom, s ktorým tancovala, a prvým mužom, čo ju pobozkal. Keď sa im pery na chvíľu spojili, celé telo jej premkol slastný pocit hriechu. A skôr ako vybehla hore schodmi do svojej izby a so zavretými očami sa chrbtom oprela o dvere, už bola doňho zaľúbená."

Oficiálna anotácia:

Dcéra francúzskeho grófa Jeanne Morrisettová sa prvý raz stretla s Robertom Blakom, nemanželským synom anglického markíza, keď mala pätnásť a on sedemnásť. Zaľúbili sa do seba, no jeho pôvod ich láske nežičil. Keď sa o jedenásť rokov opäť stretnú, on je kapitánom britskej armády a ona vdovou po portugalskom markízovi. Francúzsko a Anglicko medzi sebou zvádzajú neľútostnú vojnu a Portugalsku hrozí invázia napoleonských vojsk. Obaja mladí ľudia sú vtiahnutí do víru intríg ako špióni, no iba Joana vie, že sú na rovnakej strane. Očarujúca kráska a odvážny dôstojník zahoria k sebe vášňou, ktorá zatieni nebezpečenstvo a hrôzy vojny. Podarí sa tentoraz ich láske zvíťaziť nad nepriazňou osudu?

"Pripomenul si ten večer na plese v Lisabone, keď ju prvý raz uvidel ako markízu das Minas, nádhernú, príťažlivú ženu celkom mimo jeho dosahu. A potom sa zahľadel na rozstrapatenú ženu, ktorá na ňom spokojne ležala, a ktorá nebola cítiť drahou voňavkou, iba vôňou ženy. Vôňou ženy, nie dámy. Spomenul si, ako ho v noci vyzliekla, jemne ho hladkala, bozkávala a nakoniec naňho vysadla, kým on iba nepohnute ležal, ochromený hrôzou z toho, že ak by jej čo i len vlas na hlave skrivil, považovalo by sa to za násilie voči zajatkyni. Nie, vôbec nie je dáma. Je to odvážna, náruživá žena."

Mám pocit, že v skoršej tvorbe bola Mary Baloghová o niečo odvážnejšia. Slovenskí čitatelia majú momentálne možnosť porovnať ju s aktuálnymi novinkami a za seba môžem povedať, že v nich badať isté rozdiely. A to v rovine erotiky, ako aj voľbe slov. V nových knihách autorka viac dbá na jemnosť, romantiku, psychologickú kresbu, zatiaľ čo kedysi sa nerozpakovala zájsť omnoho ďalej a otvorene opisovať aj horúcejšie scény. Na jednej strane je to dobre, pretože každý autor či autorka sa vyvíja, no zároveň sa možno oberá o čitateľov, ktorí hľadajú čosi viac než pokojne plynúci dej bez výrazných zvratov či pasáží. V románe Darujem ti úsvit nehrá dôležitú úlohu len tradičné Anglicko, ale dej sa vo veľkej miere odohráva v Portugalsku. Toto nie celkom bežné dejisko je pre našinca pomerne zaujímavé, a okrem toho sa môžete dočítať viac aj o jeho význame a osude počas napoleonských vojen. Mary Baloghová tak znovu dokazuje, že nie je jej prvotným cieľom iba ohúriť láskou a romantikou, ale i pridanou hodnotou v podobe dobových súvilostí a silných osobností. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

 

S. McEwen - Elitní sniper: Neviditelný

07.10.2017 17:44

Ako čitateľ som viac dával prednosť skôr procedurálnym kriminálkam a psychotrilerom, vojenské prostredie a akčné boje neboli mojou šálkou kávy. Môj postoj narušil Don Mann so sériou SEAL TEAM SIX (onedlho vyjde v českom preklade tretí diel). Ohlasy na internete dávali na známosť, že romány Scotta McEwena (v spolupráci s Thomasom Koloniarom) sú podobného charakteru, ba azda ju aj v niečom predbiehajú. V našich končinách sa o preklad postaralo vydavateľstvo CPress a ide o trefu do čierneho. Neviditelný je nepretržitou akčnou jazdou, ktorá vám nedá vydýchnuť počas celých 400 strán. Už úvodné kapitoly ma presvedčili, že autori sa so svojimi postavami nemienia maznať. Nestáva sa mi často, že by som dej až tak naplno prežíval, ale útok kartelu na členov americkej diplomatickej skupiny skvelo predznamenal jeho celkovú dynamiku.

"Vaught znovu zahájil palbu z pistole CQC a skosil oba zbývající muže, kteří se právě snažili nabít. Uriah se opět zvedl na nohy a pomáhal zbývajícím členum ochranky krýt diplomaty. Ale výlohy obchodu byly kryty zamčenými roletami, takže nebylo kde se skrýt. Hočící vozidla skýtala jistý kryt, hrozilo ale nebezpečí dalšího výbuchu. Kolem se přehnali tři maskovaní motocyklisté a pokropili je devítimilimetrovými střelami ze samopalu Uzi."

V hlavnom meste Mexika dôjde k zabitiu šéfky protidrogovej agentúry a amerického veľvyslanca. Agent DSS Chance Vaught, ktorý mal na starosti ich ochranku, sa púšťa do prenasledovania nebezpečného ostreľovača. Ide o bývalého amerického príslušníka vojenských síl, ktorý spravil zo zabíjania svoj zdroj obživy v službách drogového kartelu. Vaught spája sily s agentom CIA Crosswhiteom v snahe dolapiť snajpera a zabrániť tomu, aby sa miestny politik - v skutočnosti vodca kartelu - nestal budúcim mexickým prezidentom. Keď však senátor zistí, že Vaught nezomrel, ako sa domnieval, posiela ostreľovača práve naňho. Snajpera pritom vedie aj vidina vlastnej bezpečnosti. Vaught totiž videl jeho tvár a je nutné eliminovať ho. Crosswhite kontaktuje svojho najlepšieho priateľa, taktiež agenta CIA Gila Shannona, ale ten rieši vlastné misie a problémy, ktoré ho zavedú zo Švajčiarska až do Číny, kde bude musieť bojovať s ruskou mafiou túžiacou po pomste...

"K policejní stanici vyrazily ze čtyř ruznych směru čtyři SUV. Z každého vozidla vyskočili čtyři muži a všichni vrhli proti vchodu ruční granáty. Jejich téměř současné výbuchy prakticky odtrhly čelní stěnu budovy, zničily bezpečnostní dveře a vytvořily prulom. El Rabioso vzrušeně sledoval, jak kalašnikovy vyzbrojení útočníci vbíhají dovnitř. Pohled na zášlehy u ústí zbraní a zvuk střelby byl pro něj příliš silný, takže nevydržel nečinně sedět na místě. Napětí a vzrušení ho přemohly, odlepil se s vozem od obrubníku a přitom narazil do kolem projíždějícího auta. Menší vuz se po nárazu divoce otočil kolem své osy..."

Príbeh sa rozvíja v dvoch rovinách. Tu mi nedá nepoznamenať, že línia s Gilom Shannonom sa s ohľadom na hlavný dej zdá tak trochu nadbytočná. Ak som však správne vyrozumel, Gil bol ústrednou postavou v minulej časti série (Vlk), a tak mal svoje logické miesto aj v tomto príbehu. Neviditelný je veľmi dobre spracovaný, aj vedľajšie postavy majú svoje nezastupiteľné opodstatnenie a napokon do seba všetko pekne zapadne. Vzhľadom na machinácie rôznych spravodajských agentúr si mnohí mocní riešia vlastnú agendu, a tak nie je vždy celkom jasné, kto je na koho strane. Vaught a Crosswhite sú fajn chlapíci a určite by ste ich chceli mať po boku v prípade problémov. V porovnaní s Donom Mannon je Scott McEwen menej priamočiary, potrpí si síce na rovnaké množstvo poriadnej akcie, ale zároveň ponúka o niečo zložitejší príbeh. Na svoje si prídu fanúšikovia prestreliek a naháňačiek, ale aj čitatelia špionážnych románov. Aj Neviditelný teda prispel veľkou mierou k tomu, že aj naďalej budem podobné príbehy vyhľadávať i ja.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Horúce slovenské novinky (Všetko sa raz skončí, Zlatokopka 3)

07.10.2017 09:45

V dnešnej dobe už nie je ničím nezvyčajným, že na pultoch kníhkupectiev sa popri prekladových tituloch omnoho viac vynímajú tie domáce. Našťastie už opadol aj pretlak rýchlokvasných kabelkových románov a svoje miesto na scéne potvrdzujú kvalitné stálice. Medzi ne možno zaradiť aj Katarínu Gillerovú a Luciu Saskovú. Obidve dámy našli svoje autorské zázemie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. A ani jedna z nich rozhodne nezaháľa. Katke Gillerovej vyšiel v novom vydaní jej štvrtý román Všetko sa raz skončí (okrem toho tento mesiac vyjde aj jej zbrusu nový príbeh Kroky v daždi) a Lucia Sasková potešila svojich priaznivcov treťou časťou jej úspešnej série Zlatokopka. Či už dávate prednosť spoločensko-romantickým príbehom alebo reálnejším obrazom drsnej súčasnosti, v oboch prípadoch iste nájdete čosi pre seba. 

"V Tiborovej prítomnosti som si to tak neuvedomovala, ale keď tu nebol, zdal sa mi tento dom príliš veľký na to, aby som sa v ňom mohla cítiť príjemne, najmä keď som bola sama a za oknom bol už neskorý večer. Nepomáhalo mi ani vedomie, že hore vo svojich izbách spia deti. Ešte aj ten občasný štekot psa kdesi v našej ulici vo mne prehlboval obrovskú priepasť, v ktorej som sa strácala ako zrnko prachu vo vetre." (Všetko sa raz skončí)

Simona, mladá hrdinka príbehu, ktorá pracuje ako asistentka riaditeľa v súkromnej firme, sa úporne usiluje utajiť pred ostatnými kolegami svoj ľúbostný vzťah so šéfom. Uprostred tvrdej reality sa často utieka k spomienkam na nedávnu minulosť – na dospievanie v harmonickej rodine, večné hádky s pubertálnym bratom, nesmelé dvorenie kamaráta z horného poschodia, veselé roky na strednej škole a stratu najlepšej kamarátky. Aj keď sa s ňou život nikdy nemaznal, je otázne, ako zvládne úskalia a prekážky, ktoré pred ňu stavia nová situácia. Podarí sa jej napokon nájsť to, po čom túži? A čo je najdôležitejšie, získa späť rodinu, o ktorú takmer prišla? Okrem prekvapujúcich odpovedí na tieto otázky je román, ktorý sa pohybuje vo viacerých časových rovinách, sugestívnym odkazom iným, že ak im niečo v živote nevyjde, nie sú v tom sami a každá situácia ma svoje riešenie.

"Premýšľala som nad autom, ktoré som mu vrátila. Nad peniazmi, ktoré som, priznávam, ale len medzi nami, vzala. A bolo ich naozaj dosť. No ja som ich potrebovala! Nemala som inú možnosť. Skončila by som na ulici. Navyše Frajer o tom vďaka svojej mame vedel! Prečo to neriešil hneď? Prečo to rieši teraz? Prečo ma chce silou-mocou do niečoho namočiť? Prečo sa ním musím znovu zaoberať, keď som už konečne mala pokoj?" (Zlatokopka 3)

Hlavná hrdinka zisťuje, že ľudia sa síce navonok menia, ale ich vnútro nie, a život beží ďalej, aj keď ten jej sa zastavil. Bola presvedčená, že všetko zlé má už za sebou a svoju pohnutú minulosť môže hodiť za hlavu, keď sa z ničoho nič vynoria staré resty. Jej pokojný život s novým partnerom sa od základov zmení. Odrazu stojí pred súdom a nesúdi ju len zákon, ale aj ľudia okolo nej. Môže sa stať niečo horšie ako to, že dievča zo smotánky sa ocitne vo väzení? Kam až dokáže Frajer zájsť v chorobnej túžbe po pomste a aký osud čaká jeho samého i svojráznu hrdinku bez mena?

"Chýbala mi. Byt bol čudne prázdny a tichý. Prvé dni boli najhoršie. Nepotreboval som v posteli iné ženy. Niežeby mi to nenapadlo. Každému zadanému chlapovi to napadne. Dokonca často práve vedľa jeho spokojnej frajerky. Sme svine, hajzli, úchyláci, ale milujeme vás natoľko, že všetky hriešne myšlienky zaženieme nejakou tou dávkou porna, ručnej práce, kým ste vy v práci, a všetko bude naďalej v úplnom poriadku, aspoň na niekoľko dní. A užijeme si to rovnako aj s vami, vlastne o dosť viac, keďže s citmi je to o niečom inom a nás chlapov to tak celkom baví." (Zlatokopka 3) 

Katarína Gillerová aj Lucia Sasková sa už dávno etablovali v slovenskej literatúre a čitatelia od ich kníh dostanú presne to, očakávajú. Zabudnutie na vlastné (ne)všedné starosti, odpútanie od každodennej reality a dávku zábavného, napínavého i dojemného deja. Ich úspech je zaslúženou odmenou za originalitu, ktorou obohacujú našu knižnú oblasť. Román Katky Gillerovej Všetko sa raz skončí vyšiel prvýkrát v roku 2006 a v novom šate priláka určite aj nových čitateľov. Obálky v jednotnom prevedení navyše dodávajú jej knihám správny punc a nikto si ich nepomýli s inými dielami. Zlatokopka 3 z pera Lucky Saskovej zas ťaží z úspechu svojej postavy ako prototypu ženy, ktorá si viac než na citoch zakladá na materiálnych statkoch. Na udalosti bohatá trilógia však ukazuje aj jej lepšiu stránku a poskytuje tak jej komplexnú charakteristiku. Obe autorky tak pokračujú v nastolenom trende, a hoci svojimi aktuálnymi novinkami nakrátko zaženú smäd fanúšikov po ich knihách, určite sa onedlho stretnú s ďalším zvýšeným dopytom.

 

Smrteľné riziko odhalenia pravej tváre (M. Mejia - Budu vším, čím mě chceš mít)

06.10.2017 14:00

Pre mňa doteraz neznáma autorka (a nebojím sa povedať, že aj pre mnohých ďalších česko-slovenských čitateľov) Mindy Mejia ma zaujala tým, že jej román je prirovnávaný ku klasicky kontroverznej Lolite. Nabokovovu knihu som čítal zhruba pred desiatimi rokmi, ale dojmy z nej vo mne pretrvali. Preto som bol zvedavý, nakoľko blízky jej môže byť psychotriler zo súčasnosti. Na začiatok musím povedať, že názov Budu vším, čím mě chceš mít je viac než trefný. Hattie, dievča/žena na prahu dospelosti, je herečka a svoje postoje mení v závislosti od človeka, s ktorým je práve v kontakte. Táto nebezpečená povahová črta je napokon jej skazou, ale nemyslím si, že prirovnanie k Lolite je na mieste. Skôr sa obávam, že konvenčných čitateľov to môže odradiť. A to by bola škoda, pretože by sa pripravili o naozaj zaujímavú sondu do malomestskej mysle. 

"Byla úplně bledá a tvář měla pootočenou na stranu. Oční důlky měla plné sražené krve, v níž zaschlo pár vlasů. Rány v obličeji vedly hlavně přes oči a tváře. Všechny byly bodné, až na jednou řeznou, která se táhla diagonálně od spánku k čelisti. Jako výkřičník. Vyjma bodné rány v hrudi byl zbytek těla netknutý. Někdo se mermomocí chtěl zbavit jejího obličeje."

V malom mestečku, kde sa šerif nikdy nezapodieval ničím výraznejším od malých prečinov riešených dohovorom, dôjde k brutálnej vražde. A obyvateľmi otrasie o to viac, že obeťou je osemnásťročná Hattie, obľúbená maturantka so žiarivou hereckou budúcnosťou. Ktosi ju dobodal a navyše jej zohavil tvár. Šerif Del má pred sebou poriadne neľahkú úlohu, pretože vrahom je pravdepodobne ktosi z miestnych. A to znamená, že musí držať na uzde aj svojho najlepšieho priateľa a Hattienho otca, aby nevzdal spravodlivosť do vlastných rúk. Del postupne odhaľuje nielen posledné dni mladej študentky, ale aj tajomstvá ukryté za milými úsmevmi a nenápadnými pohľadmi. Prvým podozrivým je Hattien priateľ, tak trochu jednoduchý športovec, no pokojné vody viac rozbúri ktosi iný. Konkrétne jej učiteľ Peter, prisťahovalec a nešťastne ženatý muž, ktorý bol opantaný Hattieným entuziazmom, inteligenciou a v neposlednom rade i jej krásou. Čo začalo ako nevinný chat, sa neskôr stalo osudovým zvratom...

"Kroutili jsme se a svíjeli, až si na mě nakonec sedla a pak mě svým vysokým pevným tělem dohnala k šílenství. Chtěl jsem ji jako nikdy nikoho v životě. Zároveň mě děsilo, co by mohla udělat s tou hrozivou mocí, kterou nade mnou má. Myslela si, že ke mně vzhlíží, že jsem to já, kdo je pánem situace, ale pomalu si začne uvědomovat, že můj život je jako domeček z karet u jejích nohou a že by stačilo, aby jedna z jejích tisíců podob líně kopla nohou, a zničí mě. Toužil jsem po ní, byl jsem jí posedlý. A den ode dne jsem se jí víc a víc bál."

Slovko triler v žánrovej charakteristike tejto knihy je až druhoradý. Napokon, ani Delovo vyšetrovanie nie je nejako podstatné. Policajné postupy sa prakticky obmedzia na vypočúvanie dvoch-troch ľudí a analýzu jednej vzorky DNA. Prípad je teda skôr kulisou pre hlbší a naliehavejší námet, a tým je vzťah učiteľa a jeho študentky. Žiadalo sa mi napísať "neplnoletej", ale ani to nie je s ohľadom na dej celkom presné. Preto si myslím, že od Lolity má Mindy Mejia ďaleko. Každopádne si príbeh užijete naplno, pretože Hattie a Peter sú výborne vykreslené postavy a autorka dokáže aj z obyčajného rozhovoru na bežné témy vykresať maximum. Najmä Hattie je komplexná postava, ktorú raz ľutujete, potom by ste ju najradšej prefackali. Ale v jej veku a emocionálnom kolotoči, v ktorom sa ocitla, to nie je nič prekvapivé. Premena nastáva aj u Petra, ktorý sa mení z milujúceho manžela na rozpolteného muža posúvajúceho vlastné hranice hodnôt. Román Budu vším, čím mě chceš mít je v prvom rade prienikom do psychiky dvoch zamilovaných ľudí, ktorých vzťah nie je iba ich záležitosťou. Stáva sa vecou verejnou, a to dosť krutým spôsobom. Mindy Mejia našla dieru na trhu psychotrilerov a určite sa stane ďalším vyhľadávaným menom na tomto poli.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Voľba pápeža ako ukážka hry o moc (R. Harris - Konkláve)

01.10.2017 08:17

Robert Harris sa rozhodne nedá ako spisovateľ zaškatuľkovať. Väčšina čitateľov ho zrejme vníma hlavne ako autora trilerov, ale to by bolo veľmi oklieštené tvrdenie. Na svoje si prídu pri jeho knihách priaznivci intelektuálnej roviny, ale aj o niečo menej nároční jedinci. Harris má jednoducho dar osloviť širokú masu ľudí, a je pritom jedno, či zasadí svoj príbeh do súčasnosti alebo minulosti, do známeho alebo pre bežného človeka exotickejšieho prostredia. Takým je svojím spôsobom aj zákulisie cirkevnej hierarchie. Konkláve je román, ktorým autor prekročil ďalšiu hranicu. Nedá sa definovať ako triler, i keď aj tu nájdeme dávku napätia. Tá však plynie skôr z medziľudských vzťahov a neistoty z výsledku voľby než z nečakaných udalostí. Príbeh vás prevedie každým krokom vedúcim k zvoleniu nového pápeža. Je zaujímavý, poučný a nevšedný postavami i spracovaním. 

"Keď Lomeli videl, ako sa začalo manévrovanie, pomaly si uvedomil, že ako dekan kardinálskeho kolégia bude mať na starosti voľbu pápeža. Nikdy nečakal, že raz mu pripadne táto úloha. Pred pár rokmi mu diagnostikovali rakovinu prostaty, a hoci bol údajne vyliečený, vždy si myslel, že zomrie prv ako pápež. Sám seba vnímal len ako dočasné riešenie. Rád by bol odstúpil. Ale teraz sa zdalo, že bude zodpovedný za organizáciu konkláve za mimoriadne ťažkých okolností."

Pápež umrel a celý svet upiera zrak na Sixtínsku kaplnku, kde sa má uskutočniť tradičná voľba novej hlavy katolíckej cirkvi. Lenže samotnej udalosti predchádza množstvo náročných príprav a liturgických povinností, ktoré nesmie nič narušiť ani ohroziť. A tejto neľahkej úlohy sa zhostí kardinál Lomeli, dekan kolégia. Hoci pochybuje o svojej zodpovednosti - ba dokonca aj o sile svojej viery - usiluje sa všetko vykonať s náležitou dôležitosťou. Prakticky z prvého radu sleduje nielen priebeh volieb, ale aj zákulisné ťahy. Kandidátov na pápežský stolec je niekoľko a ako u bežných ľudí, aj u nich sa prejavujú typické vplyvy moci. Lomeli navyše postupne odhaľuje ukryté tajomstvá, avšak vzhľadom na odrezanie od okolitého sveta nemá možnosť overiť si svoje podozrenia, iba priamo konfrontovať každého, o kom má pochybnosti. V atmosfére napätia a nedôvery tak môže na seba ľahko priviesť neželanú pozornosť, no uvedomuje si, že jeho poslanie je väčšie než jeho osobné dôsledky...

"Vždy keď oznámili, kto dostal hlas, Lomeli si urobil čiarku pri mene kandidáta. Spočiatku sa nedalo odhadnúť, kto vedie. Tridsaťštyri kandidátov - viac ako štvrtina konkláve - dostalo aspoň jeden hlas. Neskôr sa hovorilo, že to bol rekord. Muži hlasovali sami za seba, za svojho priateľa alebo rodáka. Na začiatku Lomeli počul svoje meno a dal si čiarku. Dojalo ho, že niekto ho považoval za hodného najvyššej pocty, uvažoval, kto to asi bol. Ale keď sa jeho meno ešte zopár ráz zopakovalo, vyplašil sa. Na takej plnej kandidátke by teoreticky stačilo aj pol tucta hlasov, aby mal človek šancu."

Konkláve je spoločenský román s prvkami trileru, ale na svoje si prídu aj priaznivci iných žánrov. Pre mňa osobne bolo veľmi zaujímavé pohrúžiť sa do dejiska, ktoré sa len tak často nevidí. Napínavých románov je plno, ale zasadiť príbeh do pomerne uzavretého priestoru chce veľkú odvahu. Robert Harris sa úlohy zhostil s noblesou jemu vlastnou a nakoniec mi ani nevadilo, že v románe vystupuje minimum výrazných ženských postáv (obsluhujúce mníšky nerátam). Ústredným hrdinom je kardinál Lomeli, ktorému Harris prisúdil hneď niekoľko námetov, aby mohol utiahnuť dej - organizáciu konkláve, pochybnosti v otázke viery, výčitky svedomia, obavy z možného zvolenia... Autor si počína šikovne, napriek hlavnému motívu, ktorý mal jasné kontúry, z neho dokázal vydolovať maximum. Koniec je prekvapivý a zanechá vo vás niekoľko otázok. Nie s ohľadom na dej, ale na smerovanie sveta k tolerancii a slobode. Konkláve hodnotím pozitívne, tak ako doteraz každý román Roberta Harrisa, a už som zvedavý, s čím príde nabudúce. Pretože pri jeho zábere nikdy neviete, čím prekvapí.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.    

Poťahovanie nitiek v pozadí verejnosti (S. McFate - Tieňová vojna)

30.09.2017 07:54

Špionážne politické trilery boli dlho doménou Roberta Ludluma, ktorý sa stal inšpiráciou pre ďalších viac či menej známych spisovateľov. Jeho odkaz v podobne postavy Jasona Bournea žije ďalej, ale už nie je jediným na špici obľúbenosti. V súčasnej nestálej politicko-vojenskej situácii sa z tieňov vynára čoraz viac konšpiračných teórií i zaručených informácií. A skĺbiť realitu s fikciou sa podujal aj Američan Sean McFate v spolupráci s Bretom Witterom. Výsledkom je špionážny triler Tieňová vojna, dejiskom blízky i našincovi. Ukrajina a jej zasadenie do širšieho geopolitického kontextu je neustálym zdrojom nových správ a tento román prináša pohľad do zákulisia. Zameriava sa pritom najmä na šedé eminencie v pozadí, ktoré majú neraz omnoho väčší vplyv na svetové dianie než ľudia vo svetle reflektorov...

"Na korbe pikapu boli štyria, nie, piati muži a za jazdy pálili z kalašnikovov... Jeden z nich sa postavil s raketometom na pleci. Keď auto nabehlo na kamene, stratil rovnováhu, no trvalo m iba sekundu znovu namieriť. Delilo nás sto metrov a vzdialenosť sa skracovala; nemohol som nič robiť. Raketomety boli preslávené nepresnosťou a dalo sa predpokladať, že muž z niečoho takého ešte nikdy nestrieľal. Dupol som na plyn a zadržal dych."

Tom Locke sa už od vysokej školy pohybuje vo svete tajných operácií, či už oficiálnych, alebo tých skrytých pod kobercom. Za ten čas nadviazal množstvo kontaktov a už dávno si nerobí o svete za oponou žiadne ilúzie. Po misii v Líbyi nemá čas ani na trochu oddychu, pretože sa na obzore objaví nová úloha. A podľa všetkého ide o dôležitú záležitosť, pretože na ňu dohliada jeho niekdajší mentor. Tom má vycestovať na Ukrajinu a v prvom rade doviesť do bezpečia miestneho oligarchu, ktorý sa odklonil od nastaveného kurzu a stal sa nepohodlným pre nebezpečných mocnárov v Rusku. Nebývalú rolu v tom hrá aj investičný kapitál, pretože v hre je zemný plyn ako prostriedok vplyvu a bohatstva. Tom musí byť v správnom čase na určenom mieste, aby médiá zapracovali na verzii, ktorá by im mala pomôcť. Avšak nie vždy ide všetko podľa plánu a na scéne sa objaví hneď niekoľko nečakaných premenných. A jednou z nich je aj Tomova bývalá láska, novinárka Alie...

"Bankári boli od fachu, pracovali pre tých, ktorí hýbali svetom. A tak ako všetci zamestnanci, aj oni chceli vidieť podnikateľský plán. Zatiaľ čo on im dal riešenie. Buď sa bude Ukrajina ešte celú jednu generáciu trápiť, bezúspešne prešľapovať na mieste, alebo prinesieme zmenu. Prinútime európske trasorítky konať, z pudu sebazáchovy. Prinútime Američanov, aby zasadili Rusku smrteľný úder, keď to neurobili v deväťdesiatom druhom. Rozbije východnú Európu, možno pritom rozbije celý kontinent, ale napokon ho zasa poskladá dokopy, presne tak, ako mal vyzerať od začiatku."

Dej sám osebe je pomerne zaujímavý, a keď dôjde na akciu, prejaví sa výrazný talent autorskej dvojice. Napomáha tomu aj napínavý úvod v Líbyi, kde sa Tom Locke predvedie v plnej zbroji. Menej ružové je to už pri zvyšku textu, musím povedať, že štýl písania mi až tak nesadol. Obyčajný rozhovor dvoch postáv je natiahnutý aj na niekoľko strán, keďže takmer každá (!) replika je doplnená o úvahy, vysvetlenia, opisy... a neraz celkom zbytočne. Pôsobí to teda spomaľujúco, čo je škoda. Postavy sú totiž dostatočne zaujímavé a schopné utiahnuť príbeh. To sa týka hlavne Toma Locka a jeho ženského náprotivku v podobne odvážnej novinárky Alie. Sean McFate a Bret Witter si uvedomujú, že nič nepoľudští drsného vojaka viac než láska, predsa len musí ukázať popri zabíjaní aj svoju citlivú stránku. Názov Tieňová vojna verne vystihuje obsah knihy, ktorá vás prevedie situáciou na Východe lepšie ako mnohé spravodajské portály. Práve v tomto tkvie najväčšia devíza románu, takže ak máte radi špionážne trilery s bonusom v podobe aktuálnej politiky, neváhajte.

Exotické dobrodružstvo s láskou na obzore (Jo Watsonová - Hořící měsíc)

24.09.2017 08:14

Milujem spojenie dobrodružstva, romantiky a humoru. A v Horiacom mesiaci je všetkého priam vrchovato. Úžasná oddychovka, ktorá otvára novú sériu, a ak budú aj ďalšie príbehy rovnako skvelé, máme sa veru na čo tešiť. Jo Watsonová svoj román začala pritom publikovať iba na internete, ale spôsobila takú senzáciu, že už je pevne etablovaná na knižnom trhu. Pri čítaní máte dojem, akoby ste sedeli v kine a sledovali romantickú komédiu. Musím vás varovať, že vám hrozí zamilovanie do hlavných postáv. Lilly aj Damien sú výborne vykreslení, vzájomne sa dopĺňajú a neraz oľutujete, že sú iba postavami v knihe. Aspoň ja osobne by som sa s nimi okamžite vybral do Thajska na podujatie Horiaci mesiac. Exotické prostredie je priam stvorené na horúce city, no okolnosti ich vzniku sú podmienené mnohými premennými...

"Copak jsem mohla předvídat, co se stane? Nečekaně se zvedl poryv teplého vánku a překotil několik svíček. Jedna mi vlítla až do klína a do látky rázem propálila dírku, což by vlastně nebyl až takový problém. Hlavní problém byl v tom, že vzplála ta hedvábná stužka, co se mi bimbala od výstřihu. Ksakru, kdo mohl tušit, že stužky jsou tak hnusně hořlavé? Prostě jsem vzplála!"

Lilly v deň sobáša opustí snúbenec a ona čelí ľútosti piatich stoviek hostí v kostole. Jej dokonalý a do detailov naplánovaný život dostal poriadnu trhlinu a ona netuší, čo bude ďalej robiť. Utápa sa v sebaľútosti a depresii, no keď prejde do fázy hnevu, odhodlá sa na krok, ktorý jej vôbec nie je podobný - sama sa vydá na svadobnú cestu do Thajska dúfajúc, že nové prostredie jej pomôže spamätať sa. Lenže od začiatku ju prenasleduje jedna katastrofa za druhou. Najprv sa zabudne prezliecť a do Ázie príde v pyžame, potom ju na letisku odchytia policajti a čo je spočiatku najhoršie - všetko je spojené s potetovaným svetáckym tulákom Damienom. Ich cesty sa neustále križujú a súboj ich pováh prináša pekelné iskrenie. Kopiace sa trapasy však nekončia iba slzami, ale aj smiechom a Lilly si postupne uvedomuje, aký prázdny bol jej život, keď ju zväzoval strach. S Damienom je konečne uvoľnená a v Thajsku žije zo dňa na deň a vždy skúša čosi nové. Lilly prehodnocuje aj svoj vzťah s Michaelom a pomaly sa jej otvárajú oči. Lenže aj jej dovolenka sa raz musí skončiť a znovu nastanú bežné, všedné dni, keď bude musieť čeliť realite...

"Dav sborově vydechl, načež se ztišil - zřejmě posvátným okouzlením. Damien byl štíhlý a svalnatý a dokonale vyrysovaný na těch správných místech. Koho by napadlo, že pod uváleným tričkem se skrývá tak dokonalé tělo? Srdce se mi rozbušilo a dech sa mi zadrhl v plících. Poprvé v životě jsem si připadala jako zvrhlík. Z pouhého pohledu na Damienovo tělo se mě zmocnila závrať, zvlášť když jsem si vzpomněla, jak jsme se drželi za ruku a jak se na mně díval. Damien si prohrábl vlasy a břišní svaly se mu rozehrály a zvýraznily boky zužujícií se do... Jo, jednoznačně jsem byla zvrhlík."

Horiaci mesiac ma veľmi príjemne prekvapil. Už dávno som sa tak netešil na ďalší diel série, ako v tomto prípade. Len dúfam, že Jo Watsonová si udrží vysoko nastavenú latku a aj príbeh Annie, Lillinej sesternice, bude taký pútavý. Autorke sa podarilo výborne vystihnúť exotickú atmosféru a nepotrebovala na to ani siahodlhé opisy. Všetko vníma cez optiku svojich postáv a ako som už spomenul, tie sú dotiahnuté takmer do dokonalosti. Sú ľudské, sympatické a neprejde chvíľa, kedy by vás nezaujímal ich osud. Podobne ako Lilly a Damien, ani vy nebudete chcieť, aby sa ich dobrodružstvo skončilo. Drvivá väčšina deja zahŕňa niekoľko dní, len v závere nás čaká časový skok. Vzhľadom na dej je to prirodzené, i keď to v celkovom ponímaní pôsobí trochu rušivo. Ľúbostný príbeh tak však získal na realistickosti a nešlo o prílišné presladené tlačenie na pílu. Super. K Horiacemu mesiacu sa ešte niekedy určite vrátim, a ktovie, možno sa ním nechám napokon aj inšpirovať. Taká párty by veru stála za zváženie!


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Hra na mačku a myš v ťaživom psychotrileri (K. Dionne - Dcéra močiarneho kráľa)

17.09.2017 08:13

Čo sa na atmosfére postavených trilerov týka, vedú prím najmä tie severské, prípadne britské. Američania, aspoň ja mám ten dojem, viac stavajú na akcii a kriminalistických postupoch vyšetrovateľov. Karen Dionne je v tomto smere povestnou výnimkou, pretože dojmy a nálady sú jadrom jej románu postaveného na pomerne desivej rozprávke. Hans Christian Andersen rozhodne nepatrí medzi rozprávačov, ktorí bazírujú na pozitívnom vyznení diel, a v rovnakom duchu sa nesie aj Dionneovej Dcéra močiarneho kráľa. Už od začiatku na vás útočí naplno využitá ťaživá atmosféra a zo svojich sietí vás nepustí až do samotného konca. Najväčšou mierou k tomu prispieva dejisko románu - močiare v odľahlých končinách medzi USA a Kanadou, ktoré sa stávajú súbojom dvoch postáv, pričom nie je jasné, ktorá z nich je korisť a ktorá lovec. 

"Mohla by som vám povedať, že som mala dvanásť a matka dvadsaťosem, keď nás dostali od jej únoscu. Že som sa síce naučila čítať z kopy časopisov National Geographic z päťdesiatych rokov, no nikdy som nechodila do školy, nikdy som nesedela na bicykli, nezažila elektrinu ani tečúcu vodu. Že jedinými ľuďmi, ktorých som za celý ten čas videla, boli matka a otec. Nevedela som, že sme v zajatí, až kým sme sa z neho nedostali."

Helena Pelletierová ani náznakom nepripomína človeka s bežným osudom. Narodila sa šestnásťročnej dievčine po tom, ako ju do močiarov uniesol muž menom Jacob a držal ju tam takmer pätnásť rokov. Helena si v dospelosti zmenila meno, aby unikla pozornosti médií a čiastočne aj svojej minulosti. Prischla jej prezývka Dcéra močiarneho kráľa, čo sa s ňou ťahá až dodnes. Ostala žiť na mieste, kde kedysi bývali jej starí rodičia, a hoci nikdy nechodila do školy a spočiatku jej chýbali akékoľvek sociálne zručnosti, postupne sa dokázala začleniť do civilizovanej spočnosti. Ďalší zlom prichádza vo chvíli, keď jej otec utečie počas prevozu z väzenia a zamieri do močiarov, ktoré pozná ako svoju dlaň. A Helene namiesto toho, aby sa mala na pozore, vyráža po jeho stopách, pretože len ona jediná ho môže dostať. Začína sa hra na mačku a myš. Jacob si dobre uvedomuje, že jeho dcéra sa ho vydá hľadať, a schválne jej zanecháva nápovedy k jeho nájdeniu. Otázkou tak nie je, či ho nakoniec nájde, ale kto z nich vyjde z ich hry víťazne a prežije...?

"Vyťahujem policajtovi lem košele, utieram ním nápis na hrudi a obraciam ho naspäť do polohy, v ktorej som ho našla. Uvedomujem si, že manipulujem s dôkazovými materiálmi, no nie som ochotná nechať na mŕtvole otcov odkaz, najmä keď viem, že ma aj tak podozrievajú zo spoluúčasti na jeho úteku. Hore stenou úžľabiny leziem s pocitom, že sa azda povraciam. Otec toho človeka zabil špeciálne pre mňa. Nechal mi ho tu, ako mačka necháva pánovi na verande ulovenú myš. Pre H. Už to tam nie je, ale medzitým sa mi to nezmazateľne vrylo do mysle."

V konečnom dôsledku je premisa románu až veľmi jednoduchá. Dcéra odsúdenca sa vydáva po ňom pátrať, aby ho priviedla k spravodlivosti. Vzhľadom na to je aj samotná kniha rozsahovo o niečo kratšia než iné psychotrilery. Všetko je podriadené postave Helen, čo miestami uberá deju na dynamike, ale na druhej strane poskytuje autorke spoznať jej postavu od najmenšieho detailu. Kapitoly zo súčasnosti sa striedajú s minulosťou a poskytujú ucelený obraz Heleninho detského "pobytu" v močiaroch. Páči sa mi jej vnímanie Jacoba nielen ako zvrhlého kriminálnika, ale aj jediného otca, akého mala a poznala. Odhaľuje aj jeho dobré stránky, no nezatvára pritom oči pred skutočnosťou. Najmä keď je prakticky jeho útekom ohrozená i jej rodina, zahŕňajúca manžela a dve dcérky. Priebežne sú úvody kapitol doplnené o pôvodnú Andersenovu rozprávku, takže môžete nielen sledovať prepojenia s románom, ale čítate prakticky dva príbehy v jednom. Dcéra močiarneho kráľa je určená najmä čitateľom obľubujúcim psychologizáciu postáv a silnú atmosféru. Ak hľadáte akciu a nečakané zvraty, buďte pri hodnotení románu Karen Dionne opatrní. Jeho devízy spočívajú v čomsi inom, ale nepochybne sa zaradí medzi vyhľadávanie diela typu Stratené dievča, Dievča vo vlaku a pod.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Napínavá rodinná dráma (C. L. Taylor - Zmizelý)

15.09.2017 08:39

Mám pocit, akoby sa s každou ďalšou knihou C. L. Taylor zo psychologického trileru triler vytrácal a dôraz sa kládol viac na psychologickú stránku príbehu. Kým Lež stavala na napätí, Nehoda sa už viac prikláňala k rodinným vzťahom. Tie sú dotiahnuté na maximum v Zmizelom, kde tvorí psychologická hĺbka jadro románu a napätie plynie skôr z neistoty hlavnej postavy než z vonkajších skutočností. Vzhľadom na rozprávačský talent autorky to však vôbec nevadí. Dokáže vás vtiahnuť aj do úplne bežnej situácie, ktorá sa v jej podaní stáva jedinečnou. Nemenej dôležitou súčasťou jej kníh sú aj vedľajšie postavy, takisto vykreslené individuálne a detailne. Zmizelý nemá jednoduchý námet. Zmiznutie syna v tínedžerskom veku je náročné sústo, no C. L. Taylor si s ním poradila s jej vlastným štýlom. 

"Policie tvrdí, že nenašla žádnou stopu násilného vniknutí. A žádnou známku zápasu. Billyho neudusili v posteli a nevynesli z domu. Odešel sám o své vlastní vůli. Šel mě hledat k mámě, a když se nedozvonil, šel prostě dál? Měl namířeno ke kamarádovi a cestou se mu přihodilo něco ošklivého? Nabídl mu někdo odvoz a pak... Upustím skicák a chytím se za hlavu, protože se mi do mozku plíži černá myšlenka."

Wilkinsonovci sa už pol roka potýkajú so situáciou, ktorej by nemala byť vystavená žiadna rodina. Ich pätnásťročný syn Billy jedného dňa zmizol a odvtedy po ňom niet ani stopy, napriek neutíchajúcej práci polície i médií. Jeho matka Claire sa nevzdáva nádeje, hoci aj ona postupne stráca ilúzie a čoraz viac prepadá zúfalstvu a frustrácii. Potrebuje všetko uzavrieť, nech už bude konečná verzia Billyho zmiznutia akákoľvek. Postupne sa vynárajú nové informácie nielen o jej synovi, ale aj manželovi a staršom synovi Jakeovi. Všetci si kladú Billyho nezvestnosť za vinu a na povrch sa dostávajú viac či menej ukryté tajomstvá. Clairina psychika je na tom už tak zle a aby chránila samu seba, dochádza u nej k výpadkom. Nepamätá sa niekoľko predošlých hodín, čo sa ukáže ako nebezpečná porucha. Najmä keď sa prebudí v cudzom meste alebo na pánskych toaletách so zakrvaveným nožom... Hľadanie odpovedí, čo sa stalo Billymu, ju privádza na cestu, ktorá preverí jej charakter, ale aj silu jej rodiny a schopnosť dôverovať najbližším. Pretože sa môže veľmi ľahko ukázať, že práve oni sú ti, pred ktorými by sa mala mať na pozore...

"Lháře nepoznáte tak, že si v zaškrtávacím seznamu odfajfkujete typické projevy. Musíte hledat rozdíly oproti jeho normálnímu chování. Proto jsem Markovi věřila, když se dušoval, že neví, proč Billy začmáral ty fotky a... Ne. Tak to nebylo. Když jsem se zeptala, jestli ho nenapadá, proč to Billy udělal, vlastně mi neodpověděl. Začal vykládat něco o konfliktech otců a synů a připomněl mi, že on se svým tátou taky nevycházel. Pak mi předhodil, že ho podezírám, že Billymu nějak ublížil. Odvědl pozornost jinam. Dvakrát. Dvakrát jsem se ho zeptala a pokaždé změnil téma. V podstatě nelhal."

Angličanka C. L. Taylor si ma získava každou ďalšou knihou. Napriek tomu, že napätie plynie viac z medziľudských vzťahov, ani chvíľu sa nenudíte. Všetko sledujete cez optiku hlavnej postavy a Claire rozhodne nie je typickou ženou v domácnosti. Je skvelo vykreslená, všetko prežívate spolu s ňou - drobné radosti, zúfalú nádej, bezmocnosť aj strach z odhalenia pravdy. Každý môže mať motív, nikomu sa nedá veriť, a napokon nedôveru ani sama sebe. Pocit neistoty je dovedený na hranicu únosnosti. Páčilo sa mi, že Billy bol zobrazený ako rebel a formujúci sa darebák, od autorky to bol výborný krok. Keby bol miláčikom rodiny, ani zďaleka by príbeh nedosahoval také kvality. Okrem Claire ma najviac zaujal Jake, ktorý vzhľadom na svoj vek toho zažíva skutočne veľa. Pre C. L. Taylor je typické, že svoje príbehy rozpráva v dvoch časových rovinách, no tu sa uchýlila len k niekdajšej Billyho chatovej komunikácii. Bol som tomu rád, pretože to knihu ozvláštnilo i po formálnej stránke. Síce sa už dá skôr tušiť, kto môže za Billyho zmiznutie, ale autorka vie, ako udržať pozornosť po celý čas. Po prečítaní knihy som dostal chuť na ďalšie autorkine romány, preto verím, že nebudeme čakať dlho :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>