J. Grey - Dni slávy, dni smútku

"Cíti, že jej každým štipľavým úderom na koži navierajú hrubé krvavé pásy. Napokon sa mučenie skončí a ona sa zrúti na drevenú podlahu s nesúvislým preklínaním, výkrikmi a slzami. Vlasy jej voľnými prameňmi skĺznu na rozdriapaný chrbát. No trest je ešte len v polovici. Sklamané frflanie davu prehluší zasyčanie rozžeraveného uhlia. Strážcovia postavia ženu na nohy, aby mohli dokončiť verejnú potupu."

"Dvadsaťpäť rokov po tom, čo ma matka priviedla na svet, som ja stratila svoje dieťa, možno aj kvôli tomu, že som sebecky trvala na tom, že sa zúčastním na oslave vlastných narodenín v Paríži. O pár týždňov znovu obnovíme styky a požiadame Boha o odpustenie a pomodlíme sa, aby k nám bol štedrý: aby som rýchlo otehotnela a porodila zdravé bábätko. No tento večer navždy zostane zapísaný v mojej pamäti a za svojou stratou nikdy neprestanem želieť. A predsa, skôr než sa minul mesiac, postihol ma ešte väčší žiaľ."