Blog

Skutočný hrdina nemá pokoj ani po smrti (W. Larsen - Zabijákovo mlčení)

20.05.2018 07:38

Ďalšie dobrodružstvá bývalého agenta Mossadu som netrpezlivo očakával už od prečítania druhej časti série (Zabijákova hra). Romány síce majú relatívne uzavretý dej, ale príbeh skončil otvorene vzhľadom na hrdinovu rodinnú situáciu a jeho ďalší osobný vývoj. Zabijákovo mlčení tak pokračuje v nastolenom motíve a využíva ho v plnej miere. Ward Larsen (ide o Američana, aj keď jeho priezvisko znie dosť seversky) sa opätovne prejavuje ako skvelý rozprávač, ktorý vie, čo jeho čitatelia potrebujú. Znovu vám poskytne uspokojivú dávku napätia, akcie a spolu s postavou Davida Slatona nahliadnete do zákulisia chodu viacerých spravodajských agentúr. Zabijákovo mlčení má trefný názov. Mnohí nepriatelia by chceli Davida umlčať, ale príde chvíľa (a veľmi skoro), keď sa prestane len ticho prizerať...

"David si byl jistý, že muž, kterého zabil na schodišti, byl bývalý příslušník polských speciálních jednotek GROM. Ostatní však do této šablony nezapadali. Polák mluvil do taktické vysílačky mizernou angličtinou, což byl zjevně jediný společný jazyk zabijáckého komanda, složeného z prvotřidních žoldáků. A to vedlo k dalším znepokojivým otázkám. Kdo si je najal? Čeho konkrétně se akce týkala?"

David Slaton, obávaný kidon Mossadu, sa pred časom vzdal svojho pôsobenia a usadil sa vo Virgínii s manželkou, lekárkou Christinou (ich búrlivé zoznámenie je ťažiskové v prvom dieli série Dokonalý zabiják). Neskôr však bol znovu povolaný do služby, čo malo za následok, že bol považovaný za mŕtveho nielen vonkajším svetom, ale už aj milovanou ženou. Spolu s ňou prišiel aj o malého synčeka, ale nemal na výber. Keď je však odrazu ohrozený skupinou zabijackých žoldnierov, je nútený vydať sa na cestu zistenia pravdy. A podľa všetkého hrozí nebezpečenstvo aj Christine. To je však iba jedna z dejových línií. Ward Larsen udržuje vašu pozornosť dynamickým striedaním rôzne zameraných kapitol, pričom tie zvyšné sa venujú záhade okolo zničeného lietadla. To sa napokon dostane z amazonskej džungle na dno oceána, ale jeho údel tým nekončí. Informácie hovoria, že lietadlo súviselo s prepravou rádioaktívneho materiálu a americká CIA má veľký záujem na vyriešení tejto šlamastiky.

"David přeřadil na trojku a sklonil hlavu. Kulky jen pršely, samopal byl nastaven na plnou automatiku. Pleskaly do kovové střechy i do motoru, který Slatona chránil jako pevná stěna, trhaly zbytky bezpečnostního čelního skla. Střelba náhle ustala a za řevu namáhaného motoru David riskl poslední pohled před sebe. Muž klidně stál - jediný způsob, jak střílet rovně a přesně - a měnil zásobník pro závěrečnou dávku z bezprostřední blízkosti. Slaton v něm poznal druhé dvojče z Malty. Během několika vteřin ho bude míjet a on vyprázdní zásobník do kabiny peugeotu. Zbývala jediná možnost."

David to rozhodne nemá ľahké. Už od začiatku sa musí potýkať s jedným problémom za druhým, pričom (ani) tentoraz to nie je celkom jeho vinou. Zabijákovo mlčení je neutíchajúcou akčnou jazdou, ktorou sa necháte radi unášať. Zabavíte sa pritom, miestami sa budete obávať o osud svojich obľúbených postáv, ale hrdinovia sa nakoniec predsa len nezaprú. Larsen mohol síce venovať viac priestoru okolnostiam Davidovho objavenia nepriateľmi, ale tento drobný prehrešok v komplexnosti príbehu mu bez ťažkostí odpustíte. Keďže však napĺňa isté atribúty špionážneho trileru, svojím románom vás zavedie do rôznych kútov sveta. Klasika aj exotika sú zobrazené pútavo, hoci všetko je napokon aj tak o ľuďoch, ich túžbach a praktikách. A David s Christinou sú už tradične ústredným duom, pri ktorom dúfate v skoré opätovné stretnutie. Zabijákovo mlčení môžete čítať, aj keď ste sa ešte nezoznámili s predošlými titulmi. Určite vás navnadí na to, aby ste čo najskôr dobehli svoj sklz. A tí, čo zhltnú všetky tri časti, budú ako ja zase netrpezlivo čakať na pokračovanie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino

Generačná výpoveď oravských žien (Z. Janovská - Dilemy obyčajných žien)

19.05.2018 07:35

Prednedávnom som sa vyjadroval k debutu Ivony Gallovej, ktorá sa svojím štýlom približuje k tvorbe medzivojnového naturizmu, a už tu máme ďalšiu spisovateľku v podobnom duchu. Zuzana Janovská už však dokazuje, že jej zameranie je omnoho širšie. Prvotinou Zostaň so mnou v Írsku predstavila nie vždy ľahké pôsobenie Slovákov v zahraničí, pričom využila aj svoje vlastné skúsenosti. Zo života čerpá aj pri druhom diele Dilemy obyčajných žien, kde sa vracia do rodného regiónu Oravy. Priznám sa, že tento román (i keď rozsahovo má skôr bližšie k novele) ma zaujal viac. V súčasnosti je módne zasadzovať príbehy do dynamického, atraktívneho prostredia, a akosi sa zabúda na tradičné hodnoty. A Orava je ako stvorená na využitie všetkého, čo naša kultúra ponúka. Zuzana Janovská urobila správny krok, čo čitatelia určite ocenia. 

"Keď sa v lete po maturite Viktor nevrátil z dovolenky v Juhoslávii, album v zlosti šmarila do pece, dokonca aj to srdce tam hodila vo viere, že ten kameň sa musí roztaviť. Keď Ilona neskôr vyberala z pece popol, vytiahl ho a strčila hlboko do jej šuplíka s ponožkami, takže keď ho Etela po mesiacoch náhodou našla, hnev ju už nespaľoval tak ako prvý deň a kamenné srdce si napokon nechala. Čím bola staršia, tým jej bolo vzácnejšie."

Tri ženy, tri rôzne osudy a postoje. Zuzana Janovská ukazuje na viacerých generáciách starú známu pravdu, že hoci sa doba mení, ľudia sa v podstate nemenia a každý túži po spokojnosti a uznaní. Ilona ako stará matka má toho za sebou najviac, je prísna a neuznáva vybočenia zo zabehnutých koľají. Jej dcéra Etela nemala šťastie na manžela, aj keď on netuš o jej stálom záujme o stredoškolskú lásku Viktora. Niekdajší režim mal však vplyv na životy mnohých ľudí, aj keď sa mu radi vzopreli... A najmladšia Paulína by najradšej žila vo veľkom svete, ale rodinné väzby si človek nesie so sebou všade. Etela by sa už rada dočkala vnúčat, a hoci aj Paulína túži stať sa matkou, príroda s ňou v tomto zjavne nie zajedno. A aj keď sa jej vzťah s matkou zhoršuje, sú si napokon podobné viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Zatiaľ čo Etela otvára svoje srdce Viktorovi, aj Paulínu to ťahá mimo nového vzťahu. Rodina, sociálne prostredie, viera... Dokážu sa tieto oravské ženy rozhodnúť v súlade so vštepovanými morálnymi hodnotami?

"Zachvátila ju panika. Ťažké oblečenie ju stiahne na dno, pod vodou sa nenadýchne, umrie uprostred jazera. Predstava ľadu, kadiaľ len pred chvíľou kráčala ruka v ruke s Oliverom, ju smrteľne desila. Bude to to posledné, čo uvidí. Zomrie mladá. Bezdetná. Nič po nej nezostane. Mama sa od žiaľu zblázni. Olivera budú navždy prenasledovať výčitky. Celá dedina bude o tom dlhé týždne rozprávať ako o strašnej tragédii, akú tam už dlhé roky nemali. Skúsila ešte raz vyliezť na ľad. Tentoraz sa odlomil veľký kus. Rýchlo zakopala nohami, aby sa priblížila ďalšiemu ľadovému brehu a nezostala uprostred čiernej vody."

Ako som už spomenul, rozsahovo nejde o hrubú knihu. Na jednej strane je to výhoda, keďže aj čitatelia podliehajú trendu netrpezlivosti a rozsiahle romány ich neraz odradia, na druhej strane na to však dopláca samotný príbeh. Tri osudy na takom malom priestore je takpovediac nemožné obsiahnuť v plnom rozsahu. Text je síce dynamický a striedanie časových rovín zaujímavé, ale jednotlivé postavy tak nemajú šancu na hlbšiu psychologizáciu, ostávajú plochými a nemáte si k nim kedy a ako vybudovať vzťah. Podať fresku rôznych generačných výpovedí sa však Zuzane Janovskej podarilo, čitateľ má možnosť zamyslieť sa nad tým, do akej miery je človek formovaný výchovou a prostredím, a koľko z osudu má vo vlastných rukách. Na svoje si prídu aj romantické duše a fanúšikovia klasickej slovenskej literatúry, takže Dilemy obyčajných žien si nájdu svoju cieľovú skupinu. Ide o autorkin druhý literárny počin, má ešte dosť času na zlepšenie svojho štýlu a podľa jej textu je na dobrej ceste.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Zlo je bližšie, než si myslíte (C. L. Taylor - Útěk)

16.05.2018 14:48

C. L. Taylor stačilo niekoľko kníh a už je razom považovaná za jednu z najvýraznejších autoriek na poli psychotrileru. Priniesť niečo nové v tomto žánri je pomaly veľké umenie, autori musia načrieť hlboko do svojej fantázie, aby čitateľov nezahltili všemožnými klišé. Prípadne sa musia snažiť využiť stereotypy originálnym spôsobom. C. L. Taylor neukazuje policajnú prácu, nenecháva hrdinov pátrať po sériových vrahoch ani ich nevháňa do boja s drastickými nepriateľmi. Ide na to omnoho premyslenejšie. Dej prenáša do domáceho prostredia, kde sa postavy cítia neisto a ohrozene v kruhu rodiny a niekedy pochybujú i o vlastnom zdravom rozume. Inak to nie je ani v prípade novinky Útěk, ktorá pokračuje v nastolenom režime a potvrdzuje spisovateľkino rozprávačské majstrovstvo. 

"Sleduju tě, Jo. Sleduju tě už dlouho. Vím, kam chodíš, co děláš a s kým se bavíš. A znám tvoje slabiny. Některým ženám dodá mateřství moc a sílu. Začnou být vnímavější vůči nebezpečí, jsou ve střehu, připravené k reakci a obraně. Ale ty žádná tygřice nejsi, Jo. Ty jsi kořist. A jestli se s Elisou pokusíš zmizet králičí norou, budeš mě mít v patách. Chci, co mi právem náleží, a přesně vím, jak to získat."

Jo (Joanne) vyhovie žiadosti neznámej ženy, ktorá ju poprosí o odvoz. Ako sa ukáže, svoje rozhodnutie pomôcť blížnemu trpko oľutuje. Od tej chvíle sa jej život zmení na kolotoč strachu a úzkosti, odkiať nebude vedieť zoskočiť. Paula, žena z auta, pozná znepokojivé detaily o Jo, jej manželovi Maxovi aj dcérke, navyše má aj jej rukavičku. A dá Jo jasne najavo, že Max má niečo, čo patrí jej, a chce to späť. Max sa však zaprisaháva, že Paulu nepozná, a všetko sa začne obracať proti Jo. Problémy sú pravdepodobne odrazom jej zlého duševného stavu, depresií a chorobných obáv. Obratom sa stáva terčom sociálky i polície pre podozrenie z nelegálnej činnosti, no uvedomuje si, že sa nesmie zosypať. Max pracuje ako novinár a možno sa svojimi článkami dotkol aj Pauly. Ako naznačuje názov románu, Jo neostane na mieste a aj s dcérkou Elisou sa rozhodne utiecť do Írska. Ani tam však nedokáže utiecť pred trápením a na povrch sa dostávajú pochované rodinné tajomstvá...

"Paula jí ublížila. Odemkla si ukradeným klíčem, proplížila se nahoru do Elisina pokoje a pozorovala ji, jak spí. A potom ji popadla tak neurvale, až Elisa vykřikla. Co se dělo dál? Že by zpanikařila, pustila ji a prchla? Kdybych k Elise dorazila o chviličku dřív, mohla jsem ji zarazit. Mohla jsem Elisu ochránit. Jestli ten tým pro nouzové situace uzná, že Elise někdo ublížil, obrátí se na policii a policajti mě začnou brát vážně. Ale co když si budou myslet, že jsem jí ublížila já? Snažím se tu myšlenku zapudit, ale zasekla se mi do mozku jako rybářský háček."

C. L. Taylor si zachováva svoj štýl, ktorý jeho znalci rozpoznajú veľmi rýchlo. Úvod vás vovedie do východiskovej situácie a objasní potrebné skutočnosti a postupne sa dozvedáme ďalšie detaily. Všetko sa akoby točilo okolo jedného motívu, ale je rozpracovaný v toľkých odtieňoch, že sa ani na chvíľu nebudete nudiť. Ako obvykle aj teraz všetko stojí a padá na hlavnej postave. Jo si vás získa tým, že sa na ňu valia problémy z každej strane a nie je (spočiatku) v jej moci nijako zabrániť zlu, aby jej vošlo do života. Z toho plynúca frustrácia a bezmocnosť je zo stránok krásne cítiť. C. L. Taylor sa aj v Útěku prejavuje ako skúsená psychologička. Text je miestami doplnený aj o vsuvky zloducha, čo pôsobí dynamicky a udržuje vás to v napätí. Veľa nenapovedia, ale predsa trochu odhaľujú jeho zámery. Je pritom očividné, že autorka má svoj román premyslený už od začiatku, a tak sa nemusíte obávať hluchých miest či nejasného prešľapovania. Útěk skvelo dopĺňa ostatné autorkine knihy v českom preklade a ja som rád, že si našla toľko fanúšikov. Nielenže si to zaslúži, ale zároveň je to zárukou, že sa dočkáme aj jej ďalších titulov.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Pútavé využitie kontrastov v magickom svete (S. Raaschová - Led nebo oheň)

13.05.2018 08:13

Druhé diely sérií sa neraz potýkajú s rovnakými problémami. Kým úvodné časti prezentujú originálny svet plný zaujímavých postáv a prepletených vzťahov, dvojky sa viac sústredia na ich prehlbovanie. A tu nastáva niekedy kameň úrazu, pretože čitatelia čakajú rovnako intenzívny zážitok, ak nie ešte niečo viac. A neraz to skončí tým, že sa dočkajú len akejsi výplne medzi prvým a tretím dielom.  Sníh nebo popel  vlani ukázal nesporný rozprávačský talent americkej autorky Sary Raaschovej. Predstavila nám svet založený na vláde ročných období, stratenej mágie a dlhotrvajúcich bojov o moc. Niektoré tajomstvá boli odhalené, iné sa ešte len začínali prezentovať. A Led nebo oheň skončil kdesi na pomedzí. Nájdeme tu niekoľko výrazných momentov, ktoré vám utkvejú v pamäti, ale zároveň si uvedomíte, že autorka tak trochu naberá dych pred (dúfam, strhujúcim) finále.

"Na prsou začínám cítit chlad. Jiskřivý, divoký, mrazivý a živý. Vím, co to znamená, a potlačím povzdech. Díky tomu, že Angra před šestnácti lety rozlomil náš královský zdroj, dobyl mé království. A pokud je zdroj zničen v zájmu obrany království, stává se vládce království sám zdrojem. Jeho tělo, životní síla... všechno se smísí s magií. Neví to nikdo kromě mě, Angry a ženy, jejíž smrt ze mě učinila zimní zdroj. Mé matky."

Prešli tri mesiace, odkedy sa Zimnému kráľovstvu podarilo s pomocou Cordellu poraziť Jar. Kráľ Angra zmizol a Meira odhalila tajomstvo svojho pôvodu i poslania. Jej hlavným cieľom je uchrániť svoj ľud, no v hre sú bane, ktoré podľa všetkého ukrývajú zdroj najmocnejšej mágie. Tá sa vplyvom mocibažného kráľa síce vytratila, ale naďalej ostáva najlukratívnejším artiklom. Meira by priepasť s mágiou naradšej uzavrela, aby ju nikto nemohol zneužiť, no Theron má iný názor. Mladý princ ju chce využiť v boji nepriateľom, ako bol Angar, aby už nikdy nemuseli čeliť ich zlovôli. Meira sa tak ocitá nielen v morálnej dileme, ale aj medzi dvoma osudovými mužmi. Theron jej stojí po boku v novom putovaní, no zároveň jej neschádza z mysle ani Mather, chlapec, kedysi považovaný za následníka Zimy. Pád z piedestálu a život v tieni sú silnou skúškou aj bez toho, aby súperil aj o Meirinu náklonnosť. A tak sa sústredí na to, čo mal na zreteli i predtým - ochranu ľudu Zimy.

"Mather doskočil na rozestavěnou střechu a Feige vykřikla. Tenhle křik v sobě každý Ziman podvědomě potlačoval - byl to křik mučení, opakovaného a nekonečného utrpení. Matherovi to připadalo jako vlčí vytí, ten zvuk mu spaloval útroby. Promlouval k němu zpusobem, který nenáviděl, bál se ho a stranil se ho, protože znal ten strach a věděl, že Feige prožila mnohem horší věci než on. S neutíchajícím křikem se vrhla vpřed a sekla vojáka do tváře. Zařval a překvapením na vteřinu ztuhl, což Feige umožnilo druhý výpad. Tentokrát se mu čepel jen neškodně svezla po rukávu. Voják odrazil další ranu a chystal se k útoku."

Sara Raaschová postavila svoj román na kontrastoch. Číhajú na vás v každej oblasti - medzi postavami, ich postojmi a postavením, v rámci prostredia, medzi ročnými obdobiami a, prirozdene, aj hodnotami a medzi prastarým bojom medzi dobrom a zlom. Všetko tak vyčnieva omnoho výraznejšie. Hlavná hrdinka Meira prešla oproti prvej časti zmenou. Nečudo, veď predtým bola obyčajným dievčaťom, teraz jej leží na pleciach osud celého kráľovstva. To má vplyv na mnohé jej rozhodnutia a ručím vám za to, že miestami by ste ňou najradšej poriadne zastriasli. Väčšie sympatie si tak získava skôr Mather, ktorý vo vás vzbudí ľútosť i obdiv. Súboj proti mocným nepriateľom ešte nie je na konci, Led nebo oheň má po vydarenom rozbehu o niečo miernejší dej, ale nepochybujem, že je to len ticho pred búrkou. Sara Raaschová vytvorila svet s veľkým potenciálom a určite ho ešte využije naplno. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Plnofarebná freska o známom maliarovi (I. Stone - Smäd po živote)

06.05.2018 08:02

Beletrizované životopisy nie sú práve bohato rozšíreným žánrom, v súčasnosti hrajú prím skôr romantika, kriminálky a young adult. A možno práve preto mnohí siahnu radšej po čomsi inom, hodnotnejšom. Román Smäd po živote dosvedčil svoju nadčasovosť už v niekoľkých vydaniach, nečudo, že si stále dokáže nájsť nových priaznivcov. Ja som sa s ním zoznámil až teraz, hoci som ho, samozrejme, poznal už predtým. Nedávno som čítal v tomto žánri knihu o kuchárke Pabla Picassa, a tak som sa nevyhol istému porovnávaniu. "Picassovka" je novším titulom, pôsobí o niečo živšie a dynamickejšie, no musím uznať, že Smäd po živote zanechá oveľa hlbší dojem. A to dokonca natoľko, že zatúžite vidieť van Goghove obrazy na vlastné oči, aj keď ste (ako ja) úplný výtvarný analfabet :-)

"Potreboval nemilosrdné oko cudzieho človeka, nezaslepeného tvorivou pýchou autora. Ku komu ísť? Bol to hlad neodbytnejší ako ten, čo ho moril tej zimy, keď celé dni žil len na suchom chlebe. Musel prosto vedieť a cítiť, že sú na svete aj iní umelci, ľudia ako on, ktorí stoja pred rovnakými technickými problémami, ktorí myslia v rovnakých pojmoch: ľudia, ktorí by schválili jeho úsilie tým, že by prejavili hlboký vzťah k základom maliarskeho remesla."

Irving Stone predstavuje Vincenta van Gogha ako výnimočného maliara, vášnivého milenca a - nebudeme zatvárať oči pred realitou - osamelého depresívneho muža. Van Goghov život bol plný nepokoja, ale aj veľkých príležitostí. A to tak vo svete umenia, ako i vo veciach lásky. Prežil hlboký vzťah s dvoma pomerne odlišnými ženami. Je paradoxné, že ani jeho city, ani svetové uznanie nenašli počas jeho života naplnenie. Spoločnosť uznala jeho výraný talent až po jeho smrti. K tej však prešiel van Gogh dlhú cestu, ako sa dozvedáme aj v tomto románe. Ten začína v maliarovej mladosti, keď ešte pracoval v bani v južnom Belgicku. Väčšinu dospelého života (až po tragický koniec) však strávil na juhu Francúzska, ktoré je samo osebe priam umeleckým dielom. Nie je preto prekvapivé, že van Gogh nadviazal kontakty s ďalšími umelcami (najmä Gauguinom) a, prirodzene, osudovými ženami. Nešťastné lásky, túžba po uznaní, frustrácia... to všetko fatálne ovplyvnilo citlivú umeleckú dušu.

"Naháňal Gauguina z izby do izby. Gauguin utekal. Dom im bol primalý. Vincent naňho kričal, rečnil, hrozil mu pred mocnou tvárou päsťami. Pokračovali v zdrvujúcom, ničivom boji neskoro do tropickej, skľučujúcej noci. Pracovali obaja ani diabli, aby vystihli najplodnejšiu chvíľu svoju i najplodnejšiu chvíľu prírody. Deň čo deň bojovali svojimi planúcimi paletami, noc čo noc svojimi krikľavými, drsnými individualitami. Aj keď sa divo neškriepili, ich priateľské debaty boli také výbušné, že po nich nijako nemohli zaspať. Prišli peniaze od Thea. Hneď ich minuli na tabak a na absint. Bolo prihorúco na jedlo."

Niektorí moji známi tvrdia, že autorský štýl Irvinga Stona nie je vôbec ničím špecifický. Podľa mňa to v tomto prípade ani nie je vyslovene nutné, pretože obsah prebíja formu a je dostatočne výrečný. Ak sa venujete akémukoľvek umeleckému odboru, či už maľujete, tancujete, alebo píšete, slová románu sa vás iste dotknú. Vincent van Gogh prežíva neistotu aj snahu zaujať verne a radi by ste mu dopriali pokoj, po ktorom tak márne túžil. Názov Smäd po živote má mnoho významových odtienkov, ktoré sa vám postupne odkrývajú v plnej kráse. Van Gogh je dodnes rozporuplnou postavou dejín umenia, čomu výdatne napomáha nielen jeho život, ale aj smrť, a predovšetkým legenda o odrezanom uchu. Irving Stone nevynechal nič podstatné a vytvoril obraz o autorovi, ktorý prežil desaťročia. A svojím spôsobom napomohol tomu, že van Goghovo dielo je stále živé. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Indiánska romantika s pridanou hodnotou (E. Jarkovská - Sny vo vetre)

02.05.2018 15:32

Už som to síce spomínal, ale nedá mi opäť nepoznamenať, že knihám z Enribooku pristane tvrdá väzba. Ide o hodnotné knihy a takto pôsobia solídnejším dojmom. To je aj prípad Snov vo vetre, knihy Eriky Jarkovskej. Ženské publikum určite ocení ilustračné foto na obálke, no mňa viac zaujal názov. Je obrazný, ale pritom dokáže vzbudiť zvedavosť. Ako je u autorky zvykom, neponúka len prvoplánový príbeh ukutý z ľúbostnej zápletky v atraktívnom prostredí. Erika Jarkovská pokračuje v nastolenom smere a znovu sa prihovára čitateľom cez pohnuté dejiny 19. storočia. Jej spoločensko-romantické príbehy si už našli oddaných fanúšikov, ktorí nebudú sklamaní ani tentoraz. Sny vo vetre sa odohrávajú v rozmedzí niekoľkých desaťročí a na osudoch reálnych postáv zobrazujú (ne?)naplnenú lásku ľudí rôzneho pôvodu i vrstviev.

"Kongres schválil odmenu tristodvadsať akrov pôdy a dvojitý žold pre všetkých navrátivších členov expedície. Z ničoho sa nenadchýnal, neradoval, ako by aj mohol? Odnášal si so sebou iba bôľ a ľútosť a veľký kus prázdnoty. Mal pocit, akoby sa jeho srdce v pevnosti Mandan rozpadlo na črepiny a tie zostali rozsypané na dvore. Odchádzal s presvedčením, že už nikdy nebude môcť patriť inej žene s takou vrúcnosťou a oddanosťou, s akou na chvíľu patril Sakagawei."

Erika Jarkovská ani teraz nenecháva v centre pozornosti len jednu ústredn postavu, ale rozvrstvuje príbeh do viacerých rovín. Pri niektorých žánroch by to pôsobilo rušivo, no v tomto prípade ide o osobitý rozprávačský štýl a dej tak získava na dynamike. Nehovoriac o možnosti presúvať sa vďaka tomu v čase či priestore. Skutočnosť zastupuje východisková situácia ohľadom expedície na americkom kontinente. Lewis a Clark sú mená známych veliteľov, poverených nájsť obchodnú cestu cez nehostinnú Louisianu. Niekdajším francúzskym územím ich sprevádzala Indiánka Sakagawea, ktorá Williama Clarka ovplyvní priam osudovo. Ich vzťah bude mať napokon aj na Sakagaweinho syna Jeana-Baptista, ktorého už v tom čase mala s francúzskym obchodníkom. Clark sa stane jeho tútorom, čo ho akoby predurčilo na to, aby ani jeho cesta k láske nebola práve prechádzkou ružovou záhradou. Skutky každého človeka však majú omnoho väčší význam, než by sa na prvý pohľad zdalo...

"V poslednú noc, cítiac, že zajtra sa nadobro všetko zmení, milovali sa niekoľkokrát, nevediac sa jeden druhého nasýtiť. No ani v túto noc - tak ako po iné noci - sa nezhovárali o konkrétnej budúcnosti, iba si prisľúbili, že sa znovu uvidia. Napriek sľubom však cítil nepokoj, ktorý lomcoval jeho dušou. Bol presvedčený, že sotva svitne ráno, Anastázia mu bude veľmi chýbať. Miloval sa s ňou preto prudko a s nezvyčajnou divokosťou, snažiac sa vziať si z krásneho tela do zásoby, aj keď sa to, čo veľmi dobre vedel, nedalo. Prekvapilo a zároveň ho i potešilo, že nespútanosť, ktorou pri milovaní oplýval, Anastázii neprekážala."

Erika Jarkovská nie je na domácej scéne žiadnym nováčikom a z jej textu je to cítiť. Nezahlcuje vás zbytočnými opismi a úvaham na úrovni romantického braku, ale všetko dávkuje s mierou a najmä funkčne. Rovnako dobre zvláda dramatické situácie, ako aj priblíženie prostredia či dobových reálií. Európa či Amerika, starý či nový svet, všetko dokázala skĺbiť pútavou a zároveň poučnou formou. Obdivujem jej schopnosť spracovať skutočné osobnosti do "živých" postáv bez toho, aby čitateľovi predkladala vlastný postoj k nim. Práve naopak, svojím románom vás prinúti vyhľadať si o postavách či udalostiach dodatočné informácie a prežiť tak dej z celkom iného uhla. Sny vo vetre určite zarezonujú nielen u ženského publika, pretože nadšenci histórie nie sú ničím limitovaní. Takisto ako rozmanitosť dejín, a preto nepochybujem, že autorka má v zásobe ešte množstvo ďalších skvelých námetov.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Enribook.

Kráska a zviera zažívajú renesanciu (M. Spoonerová - Na lovu)

01.05.2018 13:42

Klasická rozprávka o zakliatom princovi a odvážnej dievčine sa v poslednom čase pripomína v mnohých spracovaniach. Veľkou mierou ju do pútavej podoby pretransformovali tvorcovia televízneho seriálu Once upon a time, dočkala sa tiež hranej adaptácie v rukách štúdií Walta Disneyho a najnovšie tu máme knižnú variáciu na tento nesmrteľný príbeh. Americká spisovateľka Meagan Spoonerová svoju verziu spracúvala s dlhšími prestávkami už odmala, a nejde teda o žiadnu rýchlu jednohubku. Na lovu je jej srdcovou záležitosťou a pôsobenie na emócie je zároveň jej najväčšou devízou. Ak navyše nemáte radi bujnejúce série (akých sú v súčasnosti už naozaj veľké množstvá) a dáte radšej prednosť uzavretému príbehu, Na lovu by o to viac nemalo ujsť vašej pozornosti.

"Věří, že nás může zabít. Chce pomstit otcovu smrt a necháva se vést nenávistí a zlobou. S lehkostí nám slíbila, že neuteče, protože nechce utéct. Ne, dokud nejsme mrtví. Má v sobě oheň, který jsme dlouhý čas neviděli ani necítili. Nesejde na tom, že nás ten oheň chce pohltit - díky své vášni bude silnější a rychlejší. Bude pro nás mnohem užitečnější. Na ničem jiném nezáleží. Oheň nám nemůže ublížit."

Jeva žije so sestrami a ovdoveným otcom a venuje sa lovu. Na dievča dosť netypické, no jej zručnosti im prinášajú isté výhody. Sústredenie a uspokojivý pocit z víťazstva nad prírodou Jevu napĺňajú viac ako myšlienky na blížiaci sa sobáš. Má najvyšší čas opustiť rodičovský dom, no do manželstva sa nehrnie. Všetky detské starosti ostanú zabudnuté, keď obchod jej otca zbankrotuje a rodina je nútená odsťahovať sa z mesta do lesov. Jeva tu môže síce naplno rozviť svoju osobnosť, no je to len začiatok spletitého príbehu. Keď totiž sestry prídu o otca, Jeva je odhodlaná nájsť a zabiť tajomné Zviera zodpovedné za ich stratu. Dostane sa do jeho príbytku a stane sa jeho väzňom. Zviera si uvedomuje, že mladé dievča sa prišlo pomstiť, ale za jeho odcudzením a životom v samote sa skrýva omnoho viac, ako by Jeva tušila. A tak prichádza postupné zoznamovanie sa a zbližovanie odhalí všetko, čo sa dá nájsť pod povrchom.

"Pak jí Laňka, ve svatém zápalu být své paní co nejblíž, stoupla na ještě ne zcela zahojená žebra. Jevě projela tělem krutá bolest, neudržela se a vykřikla. V ten okamžik se objevilo Zvíře. Vynořilo se odnikud, vztekle vrčelo, cenilo tesáky a srst se mu ježila. Přiskočilo k Jevě a její bolestný výkřik se změnil v křik číré hrůzy. Schoulila se, aby se chránila. Když otevřela oči, uviděla Zvíře stojící nad ní. Dívalo se na Laňku, která stála jen krok od nich, a cenila zuby. Věděla, že se Zvíře chystá zaútočit, věděla to stejně jistě, jako znala své vlastní úmysly, a vrhla se kupŕedu."

Meno Zvieraťa - Solmir - znie slovansky a, napokon, ani Jeva sa až tak nepribližuje germánskemu západu. Je to preto, že Meagan Spoonerová sa pri písaní inšpirovala stredovekým Ruskom. Azda aj preto na vás dýcha mrazivá atmosféra zimy. Vo väčšej miere vďaka tomu skĺzava kniha zo žánru rozprávky do fantasy, čomu napovedá aj motív lásky. Zdalo by sa, že bude ťažiskový, a hoci sa mu zákonite nevyhneme, román na ňom nie je primárne postavený. Hĺbaví čitatelia by v ňom zrejme našli aj prvky štokholmského syndrómu, ale znalci predlohy vedia, že je to len východisková okolnosť pre rozvíjanie vzťahu medzi hlavnými postavami. A tí vás určite budú baviť od začiatku až po koniec. Ťažko sa mi vyberá, kto prevažuje, v tomto prípade si dala autorka záležať na každom z páru. Zviera je, samozrejme, prvotne zaujímavejšie, no Jeva sa musí vysporiadať s našincovi bližšími problémami, a tak si k nej ľahšie nájdete cestu. Na lovu je prekvapivá, zábavná a príjemná adaptácia starej známej klasiky. Meagan Spoonerovej táto poloha očividne sedí a ako som sa dozvedel, budúci rok príde na trh jej spracovanie legendy o Robinovi Hoodovi. Ak si udrží latku, je sa na čo tešiť.

Za poskynutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Neistota sa vám zaderie pod kožu (N. Ellwood - Co zbylo z mojí sestry)

24.04.2018 18:21

Neviem, či som bol doteraz len nevšímavý, alebo vydavateľstvo Domino v poslednom čase skutočne prináša do našich končín omnoho viac nových, neošúchaných autorov. Popri ostrieľaných tvorcoch, ako sú napríklad Jeffery Deaver alebo Michael Connelly, tak majú možnosť zaskvieť sa aj úplní nováčikovia. Meno Nualla Ellwood bolo u nás doteraz neznáme, ale je pravdepodobné, že po jej trileri Co zbylo z mojí sestry sa to rýchlo zmení. Žáner psychologického trileru obsahuje (podobné ako každý iný) špecifické prvky, ale je iba na konkrétnom autorovi, čo a ako z nich použije. Nualla Ellwood prináša príbeh, do ktorého sa môže vcítiť väčší počet čitateľov, keďže nejde o (asi najbežnejšiu) naháňačku medzi poliíciou a sériovým vrahom. Autorka sa zamerala na rodinu, duševné problémy a neschopnosť nájsť oporu v najťažších časoch.

"Slyšela jsem krik a volání nějakého člověka, ale přesto jsem tam stála jako přikovaná. Pak už si pamatuju jen to, že jsem uviděla rybářskou loďku, ze které mával nějaký muž. Dostal se k Davídkovi. Vytáhl ho z vody. Tys byla v tom člunu také. Ten člověk udělal to, co jsem já sama nedokázala. Vyzvedl moje děti do bezpečí. Ale když doplul k pláži, podíval se na mě a zavrtěl hlavou. V tu chvíli jsem se konečně dokázala pohnout a rozběhla se k lodi, ale už bylo pozdě."

Kate je novinárka, ktorá niekoľko rokov strávila v búrlivej oblasti Sýrie. Krv, utrpenie a drsná realita vojny by zanechala stopy na každom. Po smrti matky sa vracia domov, aby sa postarala o jej pozostalosť. Akoby nestačilo, že ju aj doma prenasledujú spomienky na prežité hrôzy, musí navyše čeliť aj rozpomienkam na vlastné detstvo a alkoholizmu sestry Sally. Kto by sa čudoval, že dôsledkom toho všetkého sú nočné mory a halucinácie? Aj Sally má však mnohé dôvody utápať svoje problémy v liehu, predovšetkým ju stále máta zmiznutie dcéry Hany, ktoré pôsobí ešte výraznejšie po matkinom úmrtí. Spojivom medzi sestrami je najmä Sallin manžel Paul, snažiaci sa podať im pomocnú ruku pri prekonávaní ťažkostí v živote aj v ich narušenom vzťahu. Tých náhod a nehôd v ich okolí je však akosi priveľa a Kate začne prežívať nanovo aj stratu ich brata Davida, ktorý umrel ako chlapec. A pripomína sa jej dosť desivým spôsobom... 

"Zastavíme se u vratkého lehátka, kde nehybně leží mladá žena. Je jí sotva dvacet a zírá do stropu s otevřenými ústy, zatímco jí Halil ovazuje pahýl ruky škrtidlem. Se srdcem až v krku si kleknu vedle ní. Vím, že tady nemají žádné léky proti bolesti a že musí strašně trpět. Pohladím ji po ruce, a když ke mně otočí tvář, pomyslím na Hanu. Když jsem ji viděla naposledy, byla v podobném věku jako tahle dívka. A jak tady sedím a dívám se na polámané tělo té mladé ženy, i mnou projede ostrá bolest. Vzpomínka na jednu starou ránu, kterou jsem zpusobila, ale nikdy jsem se ji nepokousila zacelit."

Spočiatku sa vám môže zdať, že čítate skôr psychologickú drámu, ale pritom stále cítite napätie bublajúce kdesi pod povrchom, ktoré len čaká na správnu chvíľu, aby vybuchlo a celého vás pohltilo. Kate a Sally sú výborne napísané postavy, čo je vždy výborný základ. A keď k tomu pridáme pútavú zápletku a autorkin skvelý štýl, dostaneme psychotriler ako vyšitý. Co zbylo z mojí sestry je román mimo akejkoľvek série, takže ide o ucelený príbeh, no verím, že Nualla Ellwood ešte nepovedala posledné slovo. Ak si udrží nastolený štandard, čaká nás ešte pekná čitateľská jazda. Medzi klady románu nepochybne patrí aj neistota z toho, ako to všetko dopadne. Koniec nie je predvídateľný, aj zlé činy postáv dokážete pochopiť vďaka ich motivácii a bude vám mráz behať po chrbte pri myšlienke, čo všetko dokáže spôsobiť posttraumatický syndróm. Nualla Ellwood sa dotýka mnohých súčasných tém a jej kniha tak získava na hodnote. Pobaví, zaujme aj prinúti uvažovať. Jednoducho - čítajte :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Tucet dielov neznamená tuctový príbeh (J. Lindseyová - Najkrajšie pokušenie)

22.04.2018 07:13

Znie to neuveriteľne, ale jedna z najznámejších romantických sérií sa dočkala už dvanásteho dielu. Maloryovci sprevádzajú čitateľov svojimi osudmi už desaťročia a stále majú čo ponúknuť. Od chvíle, kedy mladá Georgina narazila na Jamesa Maloryho, už pretieklo veľa vody, no odvaha a lojalita sa z členov rozvetvenej rodiny nikdy nevytratila. Najkrajšie pokušenie v sebe snúbi to najlepšie - dobrodružstvo, výrazné charaktery a túžbu vydať sa s nimi na more a bojovať so všetkými nástrahami. Aktuálny diel odkazuje práve na začiatok série, pretože spomenutý pár tu vystupuje v úlohe rodičov hlavnej hrdinky. Pri čítaní mi neschádzal úsmev z tváre, pretože aj vďaka ďalším spomenutým postavám sa mi z pamäti vynárali ich jednotlivé príbehy a čítanie tým získavalo krásne sentimentálny nádych.

"Z jednej čižmy jej vypadla dýka a zarinčala na podlahe. Niektorý z chlapov sa zachechtal. Pištoľ vo vrecku jej, našťastie, nenašli, a tak si na ňu rýchlo ľahla. Nebolo to veľmi pohodlné, ale nemienila im to nijako uľahčiť. Ďalšie zbrane nehľadali, namiesto toho jej zviazali aj nohy. Napokon odišli a zatvorili dvere, no jeden z nich mohol zostať ešte vždy v miestnosti. Napríklad Bastard. To však nezistí, kým sa nepohne alebo neprehovorí, pretože na hlave mala stále to prekliate vrece."

James Malory nestratil ani po rokoch nič zo svojej horkokrvnosti, a keď sa mu naskytne možnosť dostaž zloducha, čo kedysi uniesol jeho dcéru, neváha ani sekundu. Jack (Jacqueline) si však mieni nájsť vlastnú cestu, ako sa s problémom vysporiadať, no počiatočný plán sa zvrtne a ona sa aj s bratom Jeremym ocitne ako zajatkyňa na pirátskej lodi. Damonovi Jackin prvý únos nevyšiel podľa predstáv, a tentoraz sa pripravil omnoho lepšie, aby je zabezpečil dosť pohodlia. A keď sa ju snaží ochrániť pred mužskou posádkou, Jack odhalí jeho džentlmenské spôsoby a pravý charakter. Samozrejme, že medzi nimi vznikne láska na celý život, no ako sa ukáže, Damon mal svoje dôvody, prečo sa zameral práve na Maloryovcov. A tie sa ukrývajú ešte v jeho detstve. Na Jacqueline a Damona však čaká ešte veľa nedorozumení a zvratov, pretože ľudská zloba a túžba nejdú vždy ruka v ruke s pochopením a odpustením. Ale aspoň majú romantické duše čo prežívať spolu s nimi...

"Damon s Mortimerom potichu, ale rýchlo zneškodňovali pirátov na okraji davu. Percy sa vôbec nepohol, iba zabodol jednému hrdlorezovi hlaveň pištole do chrbta a varoval ho, aby ani nemukol. Aj to bolo lepšie ako nič. Traja ozbrojení námorníci, ktorí predtým strážili Jeremyho, sa pustili do troch pirátov. Jeden z nich si konečne všimol, čo sa deje, a rýchlo varoval ostatných. Strhla sa parádna mela. Štyria zápasníci sa spoločne vrhli na Jeremyho, ale podarilo sa mu jedného zneškodniť a ostatných troch zatlačiť. Dokonca sa potkli o ležiaceho kamaráta. Nato sa rýchlo pustil do tých, ktorí boli ešte ozbrojení."

Prvých pár desiatok strán vás oboznámi s rodinou Maloryovcov, čo môže vyvolať dvojakú reakciu. Buď vám to pripomenie minulé knihy (ako mne), alebo vás to, naopak, začne otravovať a budete netrpezlivo čakať, kedy sa dej viac rozbehne. Tak či tak sa dočkáte, Jack a Damon sú vydarený párik a okrem toho, že najprv stoja proti sebe, budú neskôr bojovať spoločne. Pekný vývoj, síce očakávaný, ale stále funguje. Jack vyrastala v silne nezávislej rodine, preto nečudo, že aj ona zdedila túto ich typickú vlastnosť. Pred Damonom však neváha odhaliť svoju ženskú citlivú stránku a je o to sympatickejšia. Damon si zas získa vašu náklonnosť ťažkým detstvom a pritom šarmantne darebáckym správaním. Ako je zvykom, Johanna Lindseyová uvádza aj mnoho zaujímavých vedľajších postáv. Nebolo by teda žiadnym prekvapením, ak by Najkrajšie pokušenie túto sériu ani zďaleka neukončilo. Mne by to rozhodne nevadilo :-)

Nestarnúca klasika v novom šate (R. van Gulik - Červený pavilón)

21.04.2018 17:37

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ sa podujalo na záslušný krok - oživilo svetoznámu sériu v hlavne úlohe so sudcom Ti. A hoci začalo v časovej následnosti až ôsmou knihou, pre mňa osobne to má omnoho symbolickejší význam. Červený pavilón bol totiž mojím prvým románom od Roberta van Gulika, ktorý som čítal ešte počas strednej školy. A nedávno dokonca v televízii vysielali veľkofilm na motívy všetečného sudcu, ktoré však, priznám sa, obsahujú na môj vkus priveľa fantastiky. Ani klasika sa tak nevyhne modernizácii, no ako v prípade napríklad Agathy Christie, aj Gulikovi viac pristane osvedčené spracovanie. Napokon, vychádza z reálnych udalostí, vo veľkej miere doplnených o vlastnú fantáziu. Sudca Ti je skutočnou historickou osobnosťou a autor sa o mnohých prípadoch dozvedel z autentických čínskych záznamov.

"Iba pred niekoľkými hodinami Jesenný mesiac stála tu pri zábradlí a pýšila sa svojím rozkošníckym telom. Bola to márnomyseľná a požadovačná žena, a predsa ju človek nemôže posudzovať priprísne, pomyslel si. Chyba nebola iba v nej. Prehnané uctievanie fyzickej krásy, kult telesnej lásky a horúčkovitá honba za zlatom, vládnuce v tomto zábavnom stredisku, by skazili hocakú ženu, lebo v nich pestujú pokrivený názor na všetky hodnoty."

Okresný sudca Luo Kuan-Čung je jedným z cieľov Tiovej cesty po okrese Čchin-chua, ale medzitým sa so svojím pobočníkom ubytuje v hostinci, kde im ponúknu Červený pavilón. Už pri zapisovaní do knihy hostí sa stretnú s podozrivým správaním, ale všetko pozadie sa, samozrejme, odkrýva len postupne. Ako sa dozvie, za dverami Červeného pavilónu došlo k viacerým podozrivým úmrtiam. Zarážajúca bola hlavne samovražda Liho Liena, mladého učenca a novopečeného člena Cisárskej akadémie, ktorý mal viac než dosť dôvodov na radostný a úspešný život. Okrem toho sa z minulosti vynára aj tridsať rokov starý prípad siahajúci až do Tiových čias. Jesenný mesiac, slávna kurtizána z ostrova Rajská záhrada, sa mohla stať obeťou rôznych páchateľov, ale sudca musí zároveň čeliť náhlej požiadavke svojho okresného kolegu, ktorý sa svojou nezodpovedným prístupom takisto zamotal do vlastných sietí. Nebol by to však sudca Ti, aby neprišiel všetkým problémom na koreň...

"V miestnosti bol naozaj zápach, od ktorého sa mu dvíhal žalúdok, a sviečky už nehoreli. Súčasne kútikom oka zbadal mihnúť sa popri zamrežovanom okne, slabo ožiarenom svetlom z parku, tmavý tieň. Na kratučký okamih si pomyslel, že sa mu opäť sníva, no vzápätí si uvedomil, že je celkom pri zmysloch. Stisol mocnejšie rukoväť meča. Ležal dokonale nehybne a sústredene pozeral na oblok a čierne tiene okolo neho. Napínal sluch. Zrazu sa spoza postele ozval tichučký škrabot, po ktorom nasledoval plieskavý zvuk spod povaly nad jeho hlavou. Súčasne zavŕzgala dlážka na verande."

Napriek tomu, že Červený pavilón je pomerne útla kniha (cca 175 strán), dejovo rozohráva hneď tri prípady. Robert van Gulik dokáže povedať veľa aj na malom priestore a popritom vás oboznámi s dávnou čínskou kultúrou. Práve to jeho romány vyzdvihuje na vysokú úroveň, punc exotiky uchvátil čitateľov na východe aj západe. Autor ako holandský diplomat a cestovateľ mal možnosti spoznať rôzne kraje a využil to dosýtosti. Červený pavilón predstavuje dobové Las Vegas so všetkými morálnymi pokleskami. Kniha by pokojne obstála aj v konkurencii súčasných kriminálok, pretože krásne ukazuje, že ľudia sa nemenia, len sa pohybujú v inej dobe a v odlišnom prostredí. Dúfam, že Slovenský spisovateľ postupne vydá všetky časti série, určite sa budú pekne vynímať v každej knižnici :-).

 

1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>