Blog

Dokonalý zločin neexistuje (H. Fieldsová - Dokonalé stopy)

20.07.2018 08:04

Helen Fieldsová je britská autorka, ktorá u nás románom Dokonalé stopy absolvuje svoju premiéru. Ako je v súčasnosti pretrvávajúcim trednom, ide o úvodný diel kriminálnej série. To si vyžaduje silnú osobnosť, ktorá pritiahne pozornosť čitateľov aj v ďalších pokračovaniach a zároveň sama osebe ponúkne dosť motívov na produktívny dej. Na základe prvej časti možno povedať, že inšpektor Luc Callanach má prostriedky, ako vzbudiť záujem i sympatie. Pôsobí ako outsider, ktorý si musí vydobyť autoritu a uznanie i vo vlastnom tíme. Bývalý adept na stúpajúcu kariéru v Interpole začína od úplného začiatku v škótskej vysočine, kde vládnu celkom iné pomery a kde aj tradície znamenajú často viac než vnútorné kvality. "Ešteže" je na obzore krutý vrah, ktorý preverí Callanachove schopnosti...

"Velice pečlivě šlápl na horní polovinu levé paže a přenesl na ni celou svou váhu, až ucítil, jak mu nohou projelo křupnutí, když se jí kosti roztříštily. Až když se ujistil, že je hranice bezchybně připravená, vytáhl z kapsy u kalhot malý hedvábný váček. Vysypal si ty bílé klenoty do dlaně, promnul je mezi prsty, vychutnával si rozporuplnost mezi jejich hladkostí a ostrostí a pak jí je všechny až na jeden nasypal do úst jako drobné do kašny pro štěstí."

Luc Callanach si možno so sebou priniesol do Edinburghu francúzsky šarm, ale na vytvorenie puta s tímom to nestačí. To sa začne upevňovať, keď Luc dostane svoj prvý prípad. V jej centre je napadnutá a unesená Elaine Buxtonová, po ktorej ostali iba jeden zub a zakrvavená šatka. Vyšetrovatelia ani netušia, že Elaine medzitým podlieha hystérii vo zvukotesnom bunkri, kde sa potýka s únoscovými neznámymi sadistickými úmyslami. Odvaha doktora Reginalda Kinga narastá spolu so stupňujúcou sa hrou na mačku a myš. Neuznaný, zatrpknutý člen Edinburskej univerzity pohŕda svojimi kolegami a snaží sa sebe aj im dokázať, že sa v ňom skrýva omnoho viac. Callanach tápa v tme, prípad komplikuje aj nález novorodenca a zvrátený darček, ktorý polícia obdrží od samotného páchateľa. Ten sa cíti neporaziteľný a zároveň túži po pozornosti, akej sa mu nedostáva v civilnom živote. A tak Callanach spoznáva viac jeho motívy a pohnútky, aby mu čím skôr prišiel na koreň...

"Reálně hrozilo, že se mu nikdy nepodrobí. Bylo možné, že u ní tvrdohlavost zvítězí nad touhou zdokonalit se. V takovém případě by se ji nerozpakoval poslat na onen svět. Nechtěl ji ale ztratit, dobře si uvědomoval, že se mu Elaine s Jayne už dosti omrzely. Evidentně potřeboval čerstvou krev. Pokud se ovšem Ava ukáže být příliš nebezpečná, nebude mít na výběr. Zvážil svoje možnosti. Její smrt by musela byť spravedlivá a opodstatněná, jinak by to byla obyčejná vražda. A on nebyl žádný prachsprostý vrah."

Helen Fieldsová našťastie nevyužíva rozprávača v prvej osobe. To pri kriminálkach vítam, podstatný je podľa mňa samotný prípad, nie vnútro vyšetrovateľa, i keď aj to má neraz svoje opodstatnenie. V Dokonalých stopách sledujeme postup polície aj konanie páchateľa. Jeho identita je teda hneď známa, ale deju ju to nijako neubližuje, naopak. Vďaka tomu môže autorka na čitateľa preniesť úzkosť jeho obetí aj frustráciu vraha ako takého. Fieldsovej štýl je miestami dosť drsný, citlivé povahy by sa mali mať na pozore, ako nás presvedčí už na prvej strane. Nedá sa povedať, že by bola úplne explicitná, nesnaží sa šokovať za každú cenu, surovosť je tu funkčná. Tým mi dosť pripomína knihy Petera Maya, ktorý tiež v sérii Enzo využíva francúzsko-škótske reálie. Dokonalé stopy vás určite navnadia aj na ďalšie (pravdepodobne dva) diely série. Postava Luca Callanacha má kam napredovať a som zvedavý, akými cestičkami ho Helen Fieldsová ešte prevedie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Každá akcia vyvoláva reakciu (T. Wallach - Zvláštní oheň)

13.07.2018 08:42

Tommy Wallach ma pred dvoma rokmi zaujal knihou Všichni jsme hleděli vzhůru. Priniesol neotrepanú tému, a hoci koniec príbehu bol známy prakticky už od prvej strany, jeho účinok to ani v najmenšom neoslabilo, práve naopak. Aktuálna novinka Zvláštní oheň je prvou časťou série Anchor a Sofia a žánrovo  ide o mix dystopie, sci-fi a romantiky. Autor tak dodazuje svoj všestranný talent a čitatelia sa môžu tešiť z ďalšieho zaujímavého titulu. Hoci jedným dychom musím dodať, že je evidentné, že ide o úvodný diel. Rozbeh je trochu ľahší a nie tak dramaticky nabitý, ako sme si u Wallacha zvykli. Napriek tomu sa nedá povedať, že by ste sa pri čítaní nudili. Na svoje si opäť prídu hlavne mladšie ročníky, ktorým pri stretávaní s young adult románmi potichu závidím. Kde bol tieto knihy, keď som bol v ich veku? :D

"Už se ani nepokoušel číst otcovo kázání. V hlavě mu vířila spusta otázek. Proč to nechal vyznít tak, že jeho blížící se svatba byla spíš břemenem než požehnáním? Proč ho myšlenka na manželství s Gemmou tak strašně zněpokojovala? A pokud si ji skutečně vezme - až si ji vezme -, jak dlouho bude trvat, než mu bratr odpustí? Obnovili by někdy to bezstarostné dětství...?"

Niežeby neboli k diszpoícii iné, nemenej pútavé tituly, no množstvom ani zďaleka nemohli konkurovať súčasnej ponuke. Ktovie, či by z našej generácie vyrástli rozumnejší, citlivejší ľudia, keby mali poruke podobne hlboké a naliehavé príbehy. Ten zo Zvláštneho ohňa spočiatku predstavuje svet, v ktorom sme sa ako čitatelia ocitli. V tomto mi Wallach pripomína Patricka Nessa a jeho fantasy romány. Nezahlcuje vás zbytočnými opismi, poskytuje jednoduché a jasné vysvetlenia potrebné pre pochopenie deja a postáv a zvyšok necháva na vlastnú fantáziu. Základom, aj keď na nevšednom pozadí, stále ostávajú medziľudské vzťahy. Páčilo sa mi najmä vykreslenie bratskej lásky medzi Cloverom a Cliveom. Tá sa stala aj zdrojom konfliktov (vonkajších i vnútorných) aj ľahko pochopiteľnou motiváciou. Wallach zvolil objektívneho rozprávača, čo mu umožňuje rôzne manévrovať a nerušiť tak pozornosť čitateľa, ak by u jednotlivých postáv využil ja-rozprávanie. Kniha je rozdelená na tri časti, pričom každej predchádza krátky exkurz mimo hlavnej dejovej línie. Takéto vsuvky zakaždým vítam ako príjemné spestrenie.

"Přepadl ji smutek, objevil se jako medvěd grizzly, který se staví na zadní a otevírá doširoka tlamu, aby zařval, aby drásal, aby ničil. Něco zakřičela, ačkoli neměla ponětí, co to bylo a jestli se to vůbec skládalo ze slov, a rozběhla se k přečerpávací stanici. Pak se ozval výstřel a všechno potěmnělo. Paz zvedla Stříraňák a namířila na vchodové dveře domku, ale v tu chvíli nebylo možné rozeznat přítele od nepřítele. Někdo do ní vrazil a srazil ji na záda. Zvuky kroků kolem hlavy. Lomoz jezdců, kteří nasedají na koně. Ječivé příkazy. Posadila se a několikrát vystřelila do tmy."

Dej sa odohráva v budúcnosti, keď je súčasná populácia označovaná ako "prvá generácia" a je už len vzdialenou spomienkou. Ľudstvo doplatilo na svoju chamtivosť, plytvanie a neschopnosť poučiť sa, a tak z popola civilizácie vyrástlo zoskupenie ľudí dávajúcich si väčší pozor na svoje chyby. Anchor a Sofia sú názvy miest. Anchor predstavuje pôvodný civilizačný bod, postavený na náboženstve, čomu podlieha takmer všetko. Sofia sa stane jeho opozitom, miestom, kde sa vo veľkej miere rozvinie veda a vzdelanosť. Tommy Wallach rôznymi spôsobmi privádza čitateľa k otázke, čo je pre človeka dôležité, nakoľko je duchovenstvo podstatnou zložkou aj v časoch osvety a techniky. Vývojom prechádzajú aj charaktery postáv, ktoré vôbec nie sú iba prostriedkom na zobrazenie nového dejiska. Každá má svoju motiváciu, minulosť aj cieľ, ktorý chce dosiahnuť, a viete sa s nimi ľahko stotožniť. A to natoľko, že aj keď s nimi nesúhlasíte, pre ich dôkladné spracovanie ich nedokážete odsúdiť. Zvláštní oheň je jednoducho pôsobivý román a položil skvelé základy pre ďalšie dve pokračovania. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Temnota má mnoho podôb (J. Červenák - Horiaca ríša)

09.07.2018 08:50

Ďuro Červenák sa stal na Slovensku, dovolím si tvrdiť, literárnym fenoménom. Je dôkazom, že úcta k čitateľovi a svedomitá autorská práca prinášajú adekvátnu odmenu. Niekoľko rozpracovaných knižných sérií dokáže nalákať množstvo fanúšikov, ktorí netrpezlivo očakávajú každý ďalší diel. Ja som, ako i mnohí iní, najväčšmi zažratý do prípadov Steina a Barbariča. Občas však nie je zlé siahnuť aj po príbehoch, ktoré človeka prenesú do neprebádaných končín dejín a (ne)ľudských praktík. Séria Bohatier vďaka vydavateľstvu Artis Omnis zapustila korene aj u nás a momentálne vládne priečkam bestsellerov tretia časť s názvom Horiaca ríša. Po Oceľovom žezle a Dračej cárovnej tak máme znovu možnosť prebádať zákutia slovanskej histórie i mytológie a sledovať boje medzi rôznymi frakciami. 

"Chazari si uvedomili, že stoja proti nepriateľovi, ktorý nemá veľa spoločného s ľudskou bytosťou. Padla na nich hrôza a začali ustupovať. Démon bol rýchlejší - príšerne zavyl a vrhol sa medzi spätkujúce húfy. Pokúsili sa brániť šabľami a jazdeckými sekerami s úzkymi ostriami na dlhých poriskách. Keď však zbadali, ako sa ostria odrážajú od šupinatej kože, ktorá pokryla čarodejníkovo telo, začali volať Boha a nadobro sa obrátili na útek."

Niekoľkodielnu sériu musia utiahnuť postavy s vývojom. A tu ich je hneď viacero. Samozrejme, už od úvodu celého príbehu je v centre deja Iľja Muromec, ktorý bol prekliaty už ako dieťa a bol odstrkovaným mrzákom. Lenže riadením osudu (a mágie) sa z neho stal  silný krásavec. Aké jednoduché... teda aspoň na prvý pohľad. Iľja sa totiž zmenil fyzicky, ale mentálne... hm. Prerod na hrdinu je postupný, musí sa naučiť umeniu boja aj prežitia v neutíchajúcej vojne. Premenou prešiel aj Volch, spočiatku veľký sympaťák a chlap na správnom mieste. Autor sa pohráva s čitateľovými očakávaniami a aj z kladnej postavy vie razom spraviť prvotriedneho zloducha - Koščeja. Kyjevský knieža Svjatoslav vyznieva napokon "najnormálnejšie", i keď aj on, samozrejme, podlieha neduhom doby. Páči sa mi však, že na jeho osobe Ďuro poukazuje na hlbší rozmer dobývania. Svjatoslav totiž prejavuje aj pohnútky svedomia, čo sa v barbarskom svete, kde vládne oheň a krv, nevidí až tak často.

"Jozef ben Áron sa celý život snažil postaviť na nohy ríšu, nesmierne oslabenú vojnami, ktoré viedli jeho predchodcovia. Zo všetkých síl vzdoroval intrigám cudzích nepriateľských vládcov, prúdom bezohľadných kočovníkov z východu i silnejúcim barbarským národom na severe. To všetko najmä diplomaciou, vzdelanosťou a vznešenými, i keď možno naivnými myšlienkami o tolerancii a spolužití. Do značnej miery sa mu to aj podarilo. Chazarská ríša v posledných rokoch rozkvitala a lákala ľudí z celého sveta."

Pôvodný tretí diel je u nás rozdelený na dve samostatné knihy, čo ja osobne vítam. Nielenže sa tak môžeme do stredovekého prostredia ponoriť viackrát, ale zároveň sa budú jednotlivé romány pekne vynímať v domácej knižnici. Horiaca ríša pokračuje v nastolenom tempe a nepodlieza latku minulých častí. Na svoje si prídu fanúšikovia temnej histórie aj fantastiky. Tá je najprv trochu v úzadí, ale nebojte, sa dočkáte sa jej takisto v hojnej miere. Ďuro vie, čo jeho čitatelia potrebujú, a čarodejnice či upíri nie sú romantické bytosti túžiace po láske a pohladení. Krv tečie potokom a a končatiny lietajú vzduchom jedna radosť. Na bojoch je prakticky postavený celý príbeh, ale autor ho vie šikovne obohatiť o vnútorné poryvy postáv a odlišujúce charakteristiky. Každý si tak môže nájsť svoju obľúbenú postavu, a to aj medzi neraz špinavými, páchnucimi alfa samcami. Nečudo, že aj najvýraznejšia ženská postava Semira pôsobí medzi nimi trochu drsne. Ďuro Červenák ostáva verný svojmu osobitému štýlu a dej je zaobalený do jazyka, ktorý je radosť čítať. Horiaca ríša je čítaním, ktoré má všetky atribúty aj na uspokojenie chronických vrtákov. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.

Vzdušné zámky vs. knižné sny

08.07.2018 14:41

Sny sú našou súčasťou od narodenia, či už sú vítaným únikom od reality, alebo nočnými morami. Skvelé je, keď sa niektorý z nich splní. Mne sa ich už zopár podarilo preniesť do skutočnosti - stal som sa autorom niekoľkých kníh, pracujem s mladými ľuďmi, presťahoval som sa do vlastného bytu... 

Niekto si dáva záležať na výbere kuchynskej linky, postele, gauča či elektroniky. Mojou najväčšou starosťou však bolo, kde a ako umiestnim tie stovky kníh (ak nie pomaly tisícky... žeby som ich spočítal?), čo sa mi podarilo za život nazbierať. Nevravím, že som všetky prečítal, ale knihomoli dobre poznajú starosti vyplývajúce zo záplavy množstva titulov - vždy príde nejaká iná kniha, ďalšie kúpite v zľave, ostatné si požičiate... a odrazu je vašou najväčšou nádejou vidina skorého dôchodku, kde azda budete mať dosť času na dohnanie čitateľských restov :-) 

Na ukladanie kníh do políc som sa celkom tešil, ale prenášanie z rodičovského bytu do môjho bolo natoľko únavné, že mi ešte pár dní ležali v kôpkach na podlahe, stoloch, stoličkách... Napokon sa ich domovom stala obývačková stena, štyri knižnice a funkciu úložného priestoru naďalej spĺňajú aj všetky stoly. Na všetky mám dobrý výhľad z postele či gauča, ale vládne pri tom neúprosná nepriama úmera - čím viac kníh získam, tým menej miesta pre ne mám. Ako ich čo najlepšie uložiť? Navyše tak, aby korešpondovali veľkosťou, autorom, farbou, žánrom...? Je to hotová veda. Stolári a výrobcovia nábytku považujú knihomoľov za čudákov s podivnými požiadavkami, ale predsa sa nájdu takí, čo myslia i na naše potreby. Ja sám netuším, ako by mal môj kútik vyzerať, a preto sa rád nechám inšpirovať. Na to mi poslúžila (a verím, že bude užitočná aj pre vás) stránka biano.sk.

Ako autor i ako človek si odmala budujem skôr vzdušné zámky ako hmotné statky, ale taký knižný kútik, kde by tie stohy papiera našli vyhovujúci domov, kde by som si mohol nerušene čítať, ba dokonca tvoriť nové diela - to už znie ako ďalší splnený sen. V prvom rade je potrebná naozaj priestranná knižnica. Na obrázkoch môžete vidieť, že nejde ani tak o modernosť či originalitu, ako skôr o praktickú stránku. Lenže aj moja predstavivosť je obmedzená štorcovými metrami bytu :D , a tak musia nastúpiť logika a účelové police na steny či menšie kúsky, ktoré by sa hodili povedzme aj do vstupnej chodby či kuchyne. 

Nedávno sa ma jeden kamarát pýtal, prečo mám toľko kníh. Nechápal som, myslel tým - tak málo? Kníh predsa nikdy nie je dosť. Mimochodom, je to dosť frustrujúce. Toľko kníh, a tak málo času... Už aby tu bola tá penzia. Ešte cca 35-40 rokov, a môžem sa do nich pustiť. Police a knižnice na to však nestačia. Postojačky vydrží dlho čítať málokto a v posteli čítam len pred spaním. Priznám sa, že na tento účel mi slúži gauč, ale už dávno pokukujem po vhodnom kresle. Stránka biano.sk ponúka aj tie, a znovu je z čoho vyberať. Keďže sa radím medzi pohodlných, rozmaznaných ľudí, musí byť, samozrejme, polohovateľné a už na prvý pohľad komfortné. Preto vás iste neprekvapí práve kus, ktorý vidíte na príslušnom obrázku. 

Obávam sa však, že keď si doň ráno sadnem, vstanem len večer, aby som sa presunul do postele... Nuž čo, je predsa leto, môžem si dovoliť trochu zaháľky :D Nebol by som ale celkom neproduktívny, nemusíte ma hneď odsudzovať. Popri čítaní, prirodzene, napíšem ďalšie skvelé príbehy. Momentálne mám rozpracované tri romány, takže nudou trpieť rozhodne nebudem. A neskôr ani čitatelia... verím :-) Vzhľadom na ročné obdobie nepôjde zrejme o žiadne náročné čítanie, ale keby ste chceli vo vlastnom kresle či kútiku siahnuť po niečom umelecky i myšlienkovo hodnotnom, odporúčam napríklad knihu Sám proti noci od Dominika Tatarku. Ide o klasické dielo novšej slovenskej literatúry a určite obohatí nejednu domácu knižnicu. 

 

V budovaní vzdušných zámkov som expert. Prílišné sny a očakávania sú síce živnou pôdou pre sklamanie, ale dôležité je nedať sa strhnúť prúdom neúspechu. Viem, znie to ako otrepaný motivačný citát, ale kúsok pravdy na tom je. Môj vysnený čitateľský (a pisateľský) kútik je možno v porovnaní s inými snami menej náročný, ale aspoň dosiahnuteľný :-) 

A aký je ten váš?

Kryť chrbát si treba aj pred príbuznými (M. Cole - Zrada)

24.06.2018 08:41

Ak sa niektorý autor či autorka dlhodobo venujú určitému žánru, hrozí im buď vyhorenie, alebo skĺzavanie k stereotypu, vykrádaniu samého seba či opakujúcim sa motívom. Britská spisovateľka Martina Cole svojimi knihami privádza čitateľov do sveta gangstrov a aj napriek desaťročiam na trhu má stále čo ponúknuť. Isteže, ani ona sa nevyhne nejakým tým opakovaniam, ale našťastie im vie stále dodať novú šťavu a dokáže aj jeden motív spracovať rôznymi spôsobmi. Gangsterky sú špecifickým žánrom, pri ktorom platia nemenné zákonitosti už od vzniku filmu noir. Martina im dodáva svoj osobný šarm a aj vďaka tomu sa temné, ponuré zákutia veľkomesta i ľudskej duše stávajú ľahko pochopiteľnými. Jej antihrdinom tak napriek zločineckej činnosti držíte palce a dúfate, že sa napokon dočkajú šťastného konca. Zrada nie je výnimkou a opäť spoznáme viaceré silné osobnosti. 

"Aiden O´Hara by bez sebe vzteky. Že někdo vykradl místní obchod, zatímco v něm byla jeho matka, to bylo v podstatě neuvěřitelné. Takovou drzost, takovou tupost nemohl pochopit. Netrvalo mu dlouho zjistit si jména a došlápnou si na ně. A poté, co si je pořádně podal, dal všem jednou provždy jasně najevo, že kdokoli, koho by jen napadlo krást v jeho revíru, se potáže se zlou."

Ako je zvykom, dej zasahuje do niekoľkých dekád, a tak máme možnosť sledovať komplexný vývoj rodiny i situácie v podsvetí. Pripravte sa teda na bohatú zásobu emocionálne vypätých udalostí aj chvíľ, kedy budete pochybovať o správnosti konania postáv. Nejde o vyhrotené charaktery, napokon, ani prostredie im v tomto smere nepraje, a o to zaujímavejší je celý príbeh. Ústrednými sú matka a jej syn - Reeva a najstarší z piatich detí Aiden. Ten sa postupom času vypracuje z mladistvého delikventa na hlavu miestnej drogovej honorácie, spolupracujúcej so zámorskými dodávateľmi. Samozrejme, to ho privedie i k mnohým nepriateľom v rozličných štátnych zložkách i vrstvách spoločnosti. To poskytuje autorke priviesť na scénu pestrú paletu postáv - od pijanov a prostitútky cez dílerov a závislákov až po vrahov a skrytých záškodníkov. Nie nadarmo sa román volá Zrada - nikto si nemôže byť istý lojalitou a je len otázkou času, kedy si kto nájde v chrbte zapichnutú povestnú dýku...

"Všichni přítomní ztichli. Napětím ani nedýchali, protože dnešní večer se v podstatě rovnal vyhlášení války. Odvážili se kritizovat Aidena, byť velice decentné a mírně. A bylo jim jasné, že něco takového jejích bratr jen tak nestráví. Aiden byl vzteky bez sebe a mohla za to hlavně Jade, která ho sledovala tak upřeně, až si začal říkat, že by měl možná začít trochu taktizovat. Tenhle večer měl pro jeho sourozence nepochybně velký význam. A že jeho matka seděla na gauči zpitá a zfetovaná do němoty, to mu zrovna dvakrát nepomáhalo."

Odhliadnuc od klasickej rodinnej drámy je príbeh knihy dosť znepokojujúci. S ohľadom na prostredie sa v ňom vyskytnú aj policajti, politici či umelci, no v podstate sú všetci skrz-naskrz skazení či úplatní. Miestami sa mi teda zdal dej trochu pritiahnutý za vlasy, ale nepoznám inú autorku, čo by ho podala s takou gráciou a nablýskanosťou. Síce by mu tiež prospel kratší rozsah (najmä uprostred som v duchu poháňal postavy, aby sa rozhýbali a trochu dej zdynamizovali), no snaha dokonale vykresliť vnútro postáv a ich okolie si niekde musí vyžiadať svoju daň. Krásne pri tom vidieť, aký veľký vplyv má sociálne prostredie aj s výchovou na vývin mladého človeka. Rodina O´Harovcov je pomerne súdržná, no kontakty s podsvetím sa nedajú pretnúť len tak ľahko. Aj to prispieva k tomu, že k nim napokon pocítite sympatie. Hoci ich to, samozrejme, neospravedlňuje. Martina Cole vás sprevádza príbehom, ale to neznamená, že zatvára oči pred pokleskami svojich hrdinov. Najkontroverznejšie vyznieva Aiden, a to práve preto, že má vedúce postavenie. Inak to však ani byť nemôže, ak má byť ťahúňom troch generácií. Zrada sa u mňa nezapíše medzi najvýraznejšie autorkine diela, ale rozhodne sa medzi nimi ani nestratí. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Young adult (nielen) pre komiksových nadšencov (L. Bardugo - WW: Válkonoška)

12.06.2018 12:35

Chcel som napísať, že vydavateľstvo CooBoo zas prinieslo niečo nové na poli young adult, ale mal som pocit, že už sa začínam opakovať. Nemôžem však za to, že editori a redaktori majú taký dobrý nos na vydarené projekty. Jedným z nich bezpochyby je aj knižná séria založená na skorých rokoch svetoznámych superhrdinov. Nadupané príbehy otvára Wonder Woman Diana, ktorá je momentálne najznámejšou ženskou hrdinkou (a vďaka prejavu izraelskej herečky Gal Gadot aj najpôvabnejšou). Autorkou Válkonošky je Leigh Bardugo. Zveriť napísanie úvodnej časti práve jej sa ukázalo ako dobrý ťah. Nedávno zarezonovala dvojdielnou sériou Šest vran a svoj nezameniteľný štýl prenáša aj do sveta ukrytého na Rajskom ostrove. Wonder Woman je v tomto prípade skôr Wonder Girl, ale nič to nemení na fakte, že si čítanie poriadne užijete.

"Jsem přece Amazonka. V šepotu listů zaslechla posměšná slova Věštkyně: Skutečně? Nesměla to riskovat. Nemohla si dovolit vystavit sestry smrtelnému nebezpečí, aby zachránila holku, kterou sotva znala. Byla hloupá a lehkomyslná, když ráno skočila z útesu, ale teď si vybrala správně. Pod Dianou zaduněla země a z oblohy sjel blesk. Utáhla si brašnu, aby jí seděla pevněji na zádech a vyrazila rovnou k jeskyni. Alia umírala."

Kým Diana v dospelosti zachráni pilota unikajúceho pred nepriateľmi a stane sa súčasťou nášho sveta, čaká ju ešte dlhá cesta. A práve tá je vyobrazená v románe Válkonoška. Diana je tínedžerka, ale už sa u nej prejavujú hrdinské sklony. Na odľahlom a smrteľníkom ukrytom gréckom ostrove nežije Diana so svojimi sestrami bezdôvodne. Sú totiž Amazonky, odkaz mytológie a strážkyne tajomstiev. Keď Diana zachráni pred utopením mladé dievča Aliu, zasiahne ostrov zemestrasenie a navyše sa rozšíri zvláštna choroba. Alia je Válkonoška (po slovensky... hmm... Vojnonosička?) a okrem toho aj potomkyňa Heleny Trójskej. To je dobrý základ pre zaujímavý dej, čo poviete? Orákulum Diane napovie, že ak chce Alii pomôcť, musí prelomiť kliatbu, ktorá kedy spôsobila aj neslávne známy desaťročný konflikt. A tak začína ich udalosťami nabitá cesta do New Yorku, kde sa stretávajú nielen s Aliiným bratom Jasonom, ale aj skupinou zabijakov, odhodlaných ukončiť Aliino prekliatie...

"Dva muži v černé zbroji vtrhli dírou po dveřích do letadla. S ocelovými lany na zádech se k nim pomalu kradli. Diana se vykroutila z pásu a vrhla se rovnou na ně. Zavrávorali a málem je vcucly dveře, ale stačili se vzpamatovat. Jeden z nich přitiskl Dianě pistoli k boku a zmáčkl kohoutek. Bolestně vykřikla, když jejím tělem projela kulka a přetrhla orgány. Svět kolem se zahalil do tmy. Druhá voják ji bouchl bubnem pistole do lebky. Diana netušila, co všechno přežije, ale rozhodně to nehodlala zjišťovat. S rozezleným zavytím se vojákovi vytrhla a vší silou do něho narazila."

Na svoje si pri čítaní knihy prídu tí, ktorí ešte nemali možnosť vidieť film Wonder Woman (a o to viac si ho potom užijú), ale aj tí, ktorí sa už s Dianinými dobrodružstvami stretli (a budú si vedieť lepšie predstaviť niektoré postavy a prostredie). Keďže Leigh Bardugo nepíše žiadne jednohubky, môžete sa tešiť na rozsiahly, hutný text. Ide o dynamické čítanie, jednostaj sa niečo deje a budete zvedavo obracať strany v snahe dozvedieť sa, aké zvraty vám autorka ešte pripravila. Na konci knihy dokonca objavíte aj pekný darček - kreslený plagát Wonder Woman. Ak budú plagáty súčasťou každej knihy, možno z toho vyskladať originálnu zbierku. Keď už sme pri tom, okrem Diany nás čakajú ešte ohliadnutia sa za mladými rokmi Batmana, Catwoman a Supermana. Hrdinovia z dielne DC Comics majú určite čo ponúknuť a rozhodnutie preniesť ich do románovej podoby a cieliť na mládež je výborný nápad. A presvedčí vás o tom už úvodná Válkonoška, ktorá nastavila latku vysoko a Leigh Bardugo robí česť pôvodnej predlohe.

Za poskytnutie recenzého výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Priekopnícky žánrový koktejl (M. Hatala - Whiskey, krv a striebro)

09.06.2018 08:54

Vydavateľstvo Artis Omnis systematicky narúša môj zabehnutý kolobeh čítania. Vždy som bol pomerne stereotypný čitateľ, siahajúci po obľúbených žánroch ako krimi, psychotrilery, romantika... Ich menšinoví súrodenci boli dlho v zákryte, ale bariéra sa postupne rúca a ja s čoraz väčšou zvedavosťou čakám, s čím ďalším žilinské vydavateľstvo príde. Momentálne je jeho najväčším tromfom poviedkový román (zaujímavý pojem, však?) Martina Hatalu (nemôžem si pomôcť, autora budem asi podvedome navždy vnímať ako reformátora slovenčiny). Whiskey, krv a striebro je výborný názov - symbolický a pritom trefný (čosi ako Slnko, seno...). Pre neznalca obsahu knihy môže whiskey predstavovať naoko distingvované prostredie vyšších vrstiev, ktoré je však len pozlátkou pre ich nekalé praktiky, prípadne popíjane alkoholu v salóne prašného Divokého západu. Krv je klasický symbol detektívok a striebro je vhodné mať poruke vždy, keď bojujete proti nadprirodzenu. Jednoducho, stačí si vybrať podľa chuti. 

"Vyzeral ako ráno. Dokonca aj oblek mal rovnaký, ako keď som ho stretol v kasíne White Fox. Vtedy som si ani nevšimol, že boxer pri bráne je Alp. Kým som vyskočil na nohy, už bol zase pri mne. Ledva som jednu ranu odstrčil nabok, druhá ma trafila do rebier. Keby som bol človek, asi by mi ich všetky zlomil. Vyviedol ma z rytmu a vedel o tom. Chytil ma za rameno, aby si ma pridržal. Zvrtol som sa a vytrhol sa mu. Zväčšil som vzdialenosť a narýchlo ho pritom trafil lakťom do tváre."

Christopher Orchard je postava, ktorá pre autora predstavuje veľkú výzvu a zároveň sa mu opláca obrovským množstvom možných námetov. Spája v sebe prvky viacerých klasikov detektívneho a fantasy žánru, čím umožňuje Martinovi Hatalovi viesť ho pestrými situáciami a klásť mu pod nohy nevšedné polená. Každý prípad preverí jeho charakter a ukáže jeho komplexnosť. Ako sa hovorí, človek sa nemení, len doba je iná. Azda aj preto Orchardovi lepšie pasuje minulosť než prítomnosť. A to konkrétne 30. roky, ku ktorým sa mnohí i dnes tak radi vracajú ako k obdobiu bohémstva, farebnosti, ale aj bujnenia ideológií, zločinu a nebezpečných vášní. Primiešajte si k tomu bytosti a motívy z iných dimenzií a máte naozaj pestrý koktejl. Napokon, to sa týka aj samotnej formy. Ako autor som sa vedel vcítiť do Martinových pocitov a azda sa nemýlim, ak poviem, že aj on sám pri písaní podľahol čaru vlastného príbehu. Jedna poviedka strieda druhú a postupne objavujete spoločné prvky a ich rozvíjanie naprieč celým dejom. Termín poviedkový román je tak celkom na mieste.

"V bare bolo pusto. Oknami sa dovnútra dralo mdlé svetlo, ktoré vyháňalo ľudí od stolov omnoho účinnejšie než ktorýkoľvek vyhadzovač na svete. Bolo to svetlo, ktoré z vás vyháňalo úplne všetko. Odhalilo všetky praskliny a vrásky na maľovke a široké škáry medzi schodenými parketami a vy ste si odrazu uvedomili, že môžete piť, koľko chcete a čo chcete, aj tak príde čas, keď budete musieť vyliezť von a dlho a bolestne triezvieť. Toto bolo miesto, kde čas vôbec neplynul. A potom bol skrátka preč. Sadli sme si na ošúchané stoličky. Po kožených poťahoch ostali len nity na okrajoch."

Zbierka príbehov Whiskey, krv a striebro je výrazným debutom. Martin Hatala sa prejavuje ako zručný rozprávač, aj keď na texte miestami badať trochu kostrbatejšie vyjadrovanie, kedy je plynulosť slov narušená napríklad prílišnou snahou o originálne prirovnanie. Čo sa mi páči, je autorova schopnosť vytvoriť príznačnú atmosféru. Na to neraz slúžia opisy prostredia a postáv, ktoré v iných dielach preskakujem, tu sú ale opodstatnené a funkčné. Apropo, amtmosféra. Pamätníci či fanúšikovia americkej drsnej školy (či už literárnej, alebo filmovej) si prídu na svoje pekným priehrštím. Kombinácia filmu noir, ošarpaného detektíva, čierneho humoru a fantastiky sa len tak ľahko nevidí. Martin Hatala si zvolil skvelý žáner a zaplnil dieru na trhu. Pri čítaní si viete živo predstaviť rozprávačov (Orchardov) hlboký, zachrípnutý hlas a s tým súvisiace temné nálady. Whiskey, krv a striebro sa na pohľad tvári ako rýchle čítanie, no dojem z neho je trvácny. 

Akciou a testosterónom nabité pokračovanie série (D. Mann - Lov Sokola)

04.06.2018 15:59

Don Mann v spolupráci s Ralphom Pezzullom pokračujú v rozvíjaní osudov jednotky SEAL a po predchádzajúcom (nedolapenom) Škorpiónovi prichádza ďalšia šanca. Kniha Lov Sokola ponúka ako obvykle samostatný príbeh, i keď je možno lepšie poznať aj ten predošlý, ktorý mu slúžil takpovediac ako predohra. Román prichádza na pulty kníhkupectiev v správnom čase, pretože na televízne obrazovky sa po dlhom čakaní dostáva aj druhá séria seriálu SIX, ktorý takisto reflektuje činnosť príslušníkov tímu SEAL. Skupina na všetko odhodlaných alfa samcov má znovu na zreteli bezpečnosť ľudstva a nezastavia sa pred ničím a pred nikým, kým nebude hlavný záporák len nepríjemnou spomienkou. Lov Sokola je nadupanou jazdou a v rámci série je krokom vpred. Na rozdiel od minulého príbehu sa tu dostáva k väčšiemu slovu plnokrvná akcia, ktorú máme my fanúšikovia tak radi.

"Crocker lokalizoval granát a ukázal na něj. Všichni se společně tryskem rozběhli, načež se po hlavě vrhli na opačnou stranu jakéhosi náspu a přitiskli se k zemi. Crocker ucítil, jak bradou narazil do hlíny - do nosu i úst mu vnikl sníh. Síla výbuchu zvedla jeho hrudník a břicho do vzduchu. Kolem něj létaly kovové střepiny. Když znovu dopadl na zem, zatmělo se mu před očima. Bylo slyšet palbu nějaké těžké zbraně."

Svetom otriasa séria výbuchov a obeťami sa stanú aj pracovníci amerického veľvyslanectva v Bagkoku. Úloha dolapiť teroristu Alízádeho pripadne tímu SEAL vedenému Tomom Crockerom, ktorý sa práve nachádza na záchrannej misii v horách. Taliban nikdy nespí a rozhadzuje svoje sviete po rôznych kútoch zemegule. Tom sa navyše musí vysporiadať aj s hľadaním zradcu a stratou blízkeho človeka. Okrem toho mu nedá spávať ani manželka Holly, ktorá sa nedávno stala cieľom únosu teroristu pod krycím menom "Škorpión". Celkovej atmosfére neprispieva ani rodinný Deň vďakyvzdania, no keď sa naskytne možnosť dostať Alízádeho, Tom, samozrejme, neváha. Alízáde spolu s iránskymi jednotkami podľa všetkého vo Venezuele pracujú na zostrojení bomby a stoja aj za ničivou organizáciou Útvar 5000. Úloha je jasná - zastaviť budovanie bomby, zabiť Alízídeho a zabrániť smrtiacim útokom na Spojené štáty americké. A, prirodzene, uplatniť pritom i osobnú vendetu...

"Muži za stolem se zvedli a dveřmi po Crockerově pravici vyšli ven z místnosti. Jakmile se za nimi dveře zavřely, strážní stojíci po obou stranách se pustili do práce. Nejprve ho s roztaženými rukama i nohama přivázali řetězem k holému rámu postele s pružinami, položenému na podlaze. Potom se na něj střídavě vymočili. Pak ho bili holemi přes část chodidel, pálili ho na prsou svými cigaretami a nakonec připojili kovový rám s pružinami k přenosnému agregátu, polili mu tělo vodou a zapnuli proud, který mu stáhl svaly do té míry, že měl pocit, jako by se jeho tělo snažilo vecpat dovnitř sebe sama."

Kým v ostatných románoch vystupoval Tom Crocker ako drsný a neohrozený "mačo", v Love Sokola sa konečne ukazuje aj istá forma psychologizácie. Síce očakávaná a nie veľmi hlboká, ale príbehu to každopádne prospieva. Túžba po pomste je silná motivácia, čo vženie celt tím do morálne dilemy. Tomovo konanie navyše môže vo vás vyvolať pochybnosti, či osobná odplata stojí za riskovanie životov jeho mužov. Nuž, v niektorých situáciách by sme sa ocitli veľmi neradi. Lov Sokola zvyšuje latku série a u mňa je zatiaľ na popredných priečkach jednotlivých dielov. Ponúka akciu v plnom prúde, boj proti terorizmu je stále aktuálnou témou, preto buďme radi, že sa stále nájdu odvážlivci, ktorí nám zabezpečujú zdravý spánok. Ako naznačujú aj úryvky z románu, Don Mann si neberie servítku pred ústa, pomenúva veci pravým menom a neraz na vás zapôsobí surovosť a autentickosť zobrazených udalostí. Bez toho by však tieto romány stratili typické čaro, nech vás to teda neodradí. Pripravili by ste sa o nevšedný zážitok.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Nie je hrdina ako hrdina (M. Meyerová - Renegáti)

03.06.2018 08:50

Marissa Meyerová napravila moju mienku o hrdinoch z iného uhla pohľadu. Brendan Sanderson pred časom predstavil svet, kde sú hrdinovia zloduchmi, ale už druhá časť celkom zabila kvalitu úvodu série. Marissa má už za sebou niekoľko úspešných titulov (hoci ja sa s jej tvorbou teraz stretávam prvýkrát), takže vie, čo čitatelia chcú a pozná cestičky, ako sa dopracovať k ich uspokojeniu. Renegáti vykročili správnym smerom a som veľmi rád, že som im dal šancu. Bola by škoda pripraviť sa o taký zábavný zážitok. Nehovoriac o tom, že kniha má 500 strán, takže dostanete poriadny chod, nie iba rýchlu jednohubku. Autorka nie je povrchná a určite nevyužíva dystopiu len ako pozadie pre ľúbostný príbeh. Postavy toho ponúkajú omnoho viac. Nečudo, keď sa ich osudy rozvíjajú v novom, prepracovanom svete.

"Nova slyšela, jak se ten muž pohybuje po bytě, dívá se do skříní a za zavřené dveře. Postupoval pomalu. Systematicky. Když ji konečně našel, dávno se přestala třást. Už nic necítila. Nedokázala myslet. V hlavě jí pořád zněla ta slova, ale ztratila všechen význam. Renegáti... Renegáti přijdou... Potom ji zalilo ostré světlo a ona vzhlédla. Muž stál přímo nad ní. Na košili měl krev. Později si vybavovala to, že v jeho tváři nezahlédla ani náznak lítosti, ani stopu výčitky."

Kniha je určená pre mladšie ročníky, ale pokojne po nej môžu siahnuť aj tí skôr narodení (ja som toho živým dôkazom). Marissa Meyerová totiž nepoceňuje čitateľa a jej štýl vás nenechá na pochybách ohľadom jej rozprávačského talentu. Hlavná hrdinka Nova patrí k anarchistom, ktorí nenávidia Renegátov a chcú ich zvrhnúť. Pre väčšinu spoločnosti sú títo ľudia s neobyčajnými schopnosťami symbolom odvahy a nádeje, ale Zločinci majú iný názor a túžia po pomste. Lenže keď Nova spozná Renegáta Adriana, pomaly odhaľuje svet za oponou. Iste, máme tu isté klišé v dvoch zaľúbencoch z opačných táborov, ale tento motív je tu už od Shakespeara a stále má čo ponúknuť. Nova sa stáva súčaťou Adrianovho tímu a vďaka tomu pôsobí ako dvojitá agentka. Rozhodne nejde o žiadnu krehotinku, nevedú ju ušľachtilé pohnútky, takže sa pripravte na akčnú a drsnú jazdu. Navyše prešpikovanú humorom, trefnými dialógmi a nečakanými zvratmi.

"Tolik výjimečných - všichni v šedých uniformách s velkým rudým R na hrudi. Dokud neviděla tolik Renegátů pohromadě, bylo snazší je podceňovat. Ale dnes byla svědkem kakofonie explozí a záblesků, přírodních živlů, které sloužily jako zbraň, Výjimečných popírajících gravitaci i fyzikální zákony; viděla, jak se proměňují, nabývají nových tvarů, létají, zápasí a zarytě trénují, pořád dokola. Tolik moci a síly na jednom místě. Tolik moci a síly. Nově naskočila husí kůže. Renegáti měli všechno. A co měli Anarchisté? Výrobkyni trhavin, včelařku, míchače jedů... a ji. Znělo to jako začátek špatného vtipu."

Nemenej zaujímavé sú aj vedľajšie postavy. Pri takom rozsiahlom príbehu sú veľmi dôležité, niekedy aj viac, pretože sú často zdrojom odľahčenia alebo ďalších motívov posúvajúcich dej dopredu. Okrem toho má každá postava svoju jasnú motiváciu a chápete jej pohnútky aj citové rozploženie. V tomto by sa mnohé autorky, ktoré cielen idú po romantike, mohli od Marrisy Meyerovej učiť. V príbehu možno nájsť aj súvislosti sú súčasnou politickou situáciou a vzrastom rôznych frakcií, extrémistov, nenávisti a úsilia o získanie nadvlády. Nič však nie je čiernobiele a názor si musí utvoriť každý sám. Na to slúžia aj hrdinovia, vhodne usmiestnení do opačných sfér, čo im umožňuje viesť viacero konverzácií na danú tému. Myslím, že Renegáti majú všetko, čo možno čakať od dnešného dystopického románu pre mladých - silné charaktery, rôzne postoje, presah za hranice príbehu, podnety na zamyslenie a dostatok materiálu pre ďalšie pokračovania. Úvodní Renegáti nasvedčujú tomu, že Marrisa Meyerová nesklame.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Skromné hrdinstvo obyčajného človeka (E. Valmorbida - Madona z hor)

01.06.2018 17:21

Vydavateľstvo Domino pokračuje v trende vojnových príbehov a prináša ďalší skvost, čo vás chytí za srdce. Madona z hor predstavuje hrdinstvo obyčajného človeka, ktorý sa nebál hájiť spravodlivosť a ľudskosť aj v časoch, ktoré im nepriali, a bojovať tak proti nezmyselnému útlaku a nenávisti. Anglická autorka s talianskymi koreňmi Elise Valmorbida siahla po skutočnom príbehu ženy, ktorej odkazu zarezonuje i s odstupom niekoľkých dekád. Aj samotný príbeh zasahuje takmer tri desaťročia, takže sa môžete pripraviť na ozaj komplexný zážitok. A to nielen čo sa týka života Marie Vittorie, ale i zobrazených tém. Madona z hor je oslavou ženstva a vnútornej sily na pozadí ťažkej sociálnej situácie, nedostatku, vplyvu vojny a jej rôznych frakcií. Nič nie je čiernobiele, avšak Maria je dôkazom skutočných hodnôt. 

"Po cestě do Altavilly leží městečko Santa Croce, kde vždycky po celý den vládne ticho, ani hlásek, ani děcko nezabrečí, nezazvoní kuchyňský hrnec, protože všichni ze Santa Croce jsou zloději a v noci, celou noc, každou noc mají plné ruce práce s kradením, takže ve dne musí spát, válka neválka. Maria uvažuje, jestli lidé ze Santa Croce vypadají jako ten muž na plakátě. Uvažuje, jestli Achillea udal pekař Attilio. Vždycky se tak divně chladně usmívá a zdraví ji jako spiklenec."

Príbeh zasadený do horského prostredia Talianska sa sústredí na Mariu, ktorá si vzala (pomerne neskoro) za manžela silného Achillea. Jej život nebol vždy ľahký, ani muž sa k nej nesprával vždy s úctou, no neochvejne sa u nej strieda deň za dňom najmä vďaka láske k deťom. Prídu však chvíle, keď ich obchodík začne mať problémy s tovarom, ba Maria pocíti nedostatok potravy aj v domácnosti, kde sa nečakane stane dokonca hlavou rodiny. Uvedomuje si, že je pre rodinu jedinou oporou a nesmie klesať na duchu. Odhodlane bráni svoj domov aj presvedčenie pred nepriateľmi aj susedmi a známymi, ktorí vďaka vojne odhaľujú svoje pravé tváre. Obyčajní ľudia doplácali na zverstvá papalášov najväčšmi. Maria tak musí čeliť nielen domácim fašistom, uzurpátorským Nemcom, ale aj partizánom, ktorí neraz zneužívali odboj vo svoj vlastný prospech. Na ceste k oslobodeniu rodiny i duše Marii pomáha podobizeň Panny Márie, ktorá akoby k nej priamo prehovárala, dodávala jej silu aj v tých najnáročnejších skúškach...

"Objeví špičky italských cigaret - Milit, Giuba, Macedonia, Nazionali - kolik vojáků tudy projelo?  A kolik dobrých italských chlapců a mužů, vojáků i civilistů, bylo deportováno do pracovních táborů v Německu? Maria děkuje Bohu na nebesích, že je Primo v bezpečí. Na povolání do zbraně je ještě mladý. Ale válka je nenasytná. A pak to spatří. Zpočátku to vypadá jako lepenkový náboj z brokovnice. Zmrzly na tom krystalky ledu. Jako u vytržení to opatrně uvolní, dává si pozor, aby nepoškodila zmrzlou kůži. Svírá botičku jako poklad. Je to znamení. Matka Boží na nebesích se jí nezřekla."

Madona z hor je v podstate rodinná dráma, ale v kontexte spoločenskej situácie sa stáva dôležitým mementom. Autorka nehodnotí, nepodsúva svoje postoje, necháva na čitateľovi, aby si utvoril názor na rôzne stránky vojny. V konečnom dôsledku sa však napokon dostáva do popredia fakt, že najväčším hrdinom ostáva obyčajný človek, snažiaci sa prežiť a ochrániť svojich blízkych i v dobe, keď človek stráca ľudskosť. Elise Valmorbida nielenže dokáže rozpovedať skutočný príbeh s potrebnou dávkou fabulácie a dramatickosti, ale využíva pritom aj funkčnú kompozíciu. Rozličné časové obdobia dodávajú deju "šťavu" a okrem toho môžeme vnímať kolobeh života v širokom spektre. Autorkin talent sa prejavuje aj v budovaní postáv. Obľúbite si dokonca aj tie menej sympatické, pretože neprávosť si nevyberá a môže si sadnúť prakticky na kohokoľvek. Madona z hor vás vezme na strastiplnú cestu, na ktorej by sa osamelý človek spamätal len ťažko. A pritom stačí mať silnú vieru v šťastné zajtrajšky. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>