E. Jarkovská - Posledný potomok

18.07.2017 08:22

Páči sa mi, keď sa autor či autorka dokáže svojou tvorbou odlíšiť, a pritom si stále zachovávať svoj osobitý štýl. V súčasnej prekypujúcej produkcii sa to javí ako priam nadľudský výkon, ale výnimky klasicky potvrdzujú pravidlo. Jednou z nich je nepochybne aj Erika Jarkovská, ktorá má síce na svojom konte aj o niečo tradičnejší román šmrncnutý láskou a napätím z domáceho prostredia, no známou sa stala skôr pre svoj živý záujem o indiánsku kultúru. Do tohto prúdu spadá aj jej novinka Posledný potomok. Kniha vyšla pod záštitou jej vlastného vydavateľstva Enribook a ako sama priznáva, jeho cieľom je realizovať sny autorov, aby sa ich diela dostali k čitateľom. Verím, že sny sa stanú realitou, pretože už samotný Posledný potomok je dôkazom, že sa medzi inými vydavateľstvami nestratí. 

"Stále nemala predstavu, ako divoch zareaguje, keď sa ho začne odvážnejšie dotýkať. Z ničoho nič sa jej rozbúchalo srdce, akoby to šla robiť prvý raz. Napokon sa osmelila. Chytila jeho dlaň - tvrdú a teplú - a priložila si ju na líce. Na chvíľku privrela oči, aby mu naznačila, aký príjemný je ten dotyk. Potom si všimla, aké má Indián napäté svaly na tvári, ba v jeho vypúlených očiach zbadala zdesenie. Očividne stále nechápal, kvôli čomu za ním prišla."

Doktorovi Thomasovi Hardymu sa rozpadlo manželstvo a ani jeho vzťah so synom na prahu dospelosti nie je práve ukážkový. Norman sa navyše aktívne zapája do študentských hnutí, čo sa v pohnutom období politiky šesťdesiatych rokov Thomasovi nejaví ako rozumné riešenie. Pred časom tiež prišiel o matku, ktorá mu v pozostalosti zanechala svoj denník. Písala ho s úmyslom, že jej syn si napokon všetko prečíta a Thomas je tak konfrontovaný s minulosťou, o ktorej nemal dovtedy ani potuchy. Cez stránky denníka sa prenáša na začiatok dvadsiateho storočia, kedy bola Edna ešte len mladou ženou, ale život ju napriek tomu poveril mnohými skúškami. Po strate manžela príde o celú rodinu a je odkázaná len sama na seba. Lenže doba nepriala osamelým ženám, a tak sa Edna nakoniec ocitne v nevestinci, kde jej práca privedie do cesty "Posledného potomka". Indián Iši sa pred časom zjavil v Kalifornii a stal sa okamžite senzáciou. Edna o ňom kedysi čítala v novinách, no pristupuje k nemu ako k obyčajnému nesmelému človeku. Iši má však odlišné predstavy o vzťahu muža a ženy a už od začiatku ju považuje za svoju... Edna postupne preniká pod jeho osobný pancier a spoznáva kultúru, o ktorej dovtedy nemala ani potuchy...

"Už takmer zabudla na pocity, ktoré silou vôle zatlačila na samé dno duše, kde odpočívali mnohé jej nútené zabudnutia. Na pocit matky, o ktorom snívala a ktorý sa snažila predstaviť si zakaždým, keď videla iné ženy s deťmi; na neodbytnú túžbu držať krehký boží zázrak v náručí a vedieť, že vzišlo z jej tela. Cítila, ako sa jej vnútro plní dosiaľ nepoznanou nehou, o ktorej ešte ráno nemala ani potuchy a teraz jej bolo toľko, až jej nedovolila dýchať. Je to zázrak, nedchýnala sa, zázrak, že bude mať dieťa! Budeme mať dieťa! opravila sa v duchu. Ja a Iši."

Za seba musím povedať, že Posledného potomka považujem za doteraz najlepšiu knihu Eriky Jarkovskej, ktorá zosadila z môjho pomyselného trónu Spútanú divočinou. Ako je už u autorky zvykom, sledujeme príbeh vo viacerých časových rovinách, pričom obidve majú svoj nezastupiteľný význam. Thomasa sledujeme v 60. rokoch a osudy jeho mamy Edny v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. Vysoko oceňujem autentickosť a ľahkosť, s akou Erika Jarkovská dokáže preniesť čitateľa nielen do inej éry, ale aj prostredia, akoby sa ona sama bežne prechádzala po spomínaných uliciach a miestach. Spočiatku som sa bál, že kniha prinesie o niečo menej emócií, pretože úvod Edninho príbehu bol predstavený trochu z rýchlika, dokonca aj smrť celej rodiny bola odbitá len pár vetami. Ale potom došlo k zoznámeniu Edny s Išim a moje obavy boli razom vyvrátené. Apropo, Iši. Podobne ako Edna si ho obľúbite okamžite a vďaka autorkinmu doslovu váš obdiv ešte vzrastie. Čerpala totiž z reálnych udalostí, čo vyzdvihuje jej román o ďalšiu priečku. Neviem, ako to Erika robí, že sa jej každým dielom darí niekam posunúť, ale v súvislosti s tým je mi jasné jedno - už sa teším na tie, čo ešte len prídu :-) 

Diskusná téma: E. Jarkovská - Posledný potomok

Poďakovanie

Erika Jarkovska 22.07.2017
Marek, veľmi pekne ďakujem za výstižnu recenziu a milé slová :-)

Pridať nový príspevok